Žitný ostrov tvorí územie od Bratislavy po Komárno medzi Dunajom a Malým Dunajom. Je to náš najväčší zdroj podzemnej vody. Nachádza sa jej tu 10 miliárd kubických metrov, čo v prepočte znamená, že každý Slovák tu má akoby svoj vlastný olympijský bazén. Zásoby pitnej vody sú pre Slovensko strategické. Napriek tomu nie je ich bezpečnosť samozrejmosťou.
Dôkazom je aj prípad kontaminácie jedom na burinu, ktorý bol zistený v roku 2018 v pitnej vode v piatich obciach Žitného ostrova. V reakcii na potvrdenie tohto znečistenia pitnej vody vzniklo občianske združenie Za našu vodu. To dnes spája odborníkov, chemikov, ekológov a aktivistov z rôznych oblastí, ktorým ide o konkrétne zlepšenia v ochrane nášho najvzácnejšieho prírodného zdroja.
„Na Žitnom ostrove sa nachádza obrovská geologická depresia, akási jama, ktorá dosahuje pri Komárne hĺbku až okolo 400 metrov. Túto jamu Dunaj postupne vyplnil balvanmi, kameňmi, štrkom, pieskom a zaplnil vodou. Voda v tomto rezervoári pri Bratislave neustále nateká a pri Komárne vyteká ďalej do Dunaja. Krásne sa filtruje cez štrkopiesky a navyše sa aj optimálne mineralizuje,“ hovorí Annamarie Velič, spoluzakladateľka občianskeho združenia Za našu vodu.
Príroda sa týmto spôsobom postarala o v podstate nevyčerpateľné zásoby vody na našom území. Problémom sú však ľudia, ktorí tieto zdroje svojou činnosťou priamo ohrozujú. Práve rizikám ale aj osvete a riešeniam v tejto oblasti sa venuje ďalší diel enviropodcastu Nadácie VÚB Atlas.
Problém Vrakunskej skládky sa ani po desaťročiach stále nerieši
Najväčšie riziko znečistenia pitnej vody Žitného ostrova predstavuje skládka v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa. Toxický odpad, ktorý tu v minulosti nechala po sebe chemická výroba, hlavne z bývalých závodov J. Dimitrova, z nej vyteká už niekoľko dekád do podzemných zdrojov.
„Je to už veľmi stará téma. Veľa ľudí si myslí, že je už vyriešená. My však stále zdôrazňujeme, že tento problém sa ešte ani len nezačal reálne riešiť,“ približuje odborníčka v oblasti technológií a kvality vody a pokračuje: „Mnohí sa spoliehajú na to, že kontaminačný mrak je stále ďaleko od zdrojov pitnej vody. Ak sa s ním však nič neurobí, skôr či neskôr k nim dotečie a to môže mať veľmi závažné následky.“
Občianske združenie mapuje komplexne riziká a enviro záťaže, ktoré ohrozujú zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove. Problém predstavujú okrem ďalších skládok aj samotní obyvatelia, ktorí majú svoje studne častokrát len 1,5 metra pod povrchom a znečistiť vodné zdroje môžu napríklad aj obyčajným umývaním auta na dvore. Rizikové sú aj rôzne chemikálie a pesticídy z poľnohospodárskej činnosti. „Pesticídy sa pri daždi spláchnu niekedy až do hĺbky 80 metrov a môžu sa dostať až do pitnej vody.“
Dôležitou prácou aktivistov zo združenia Za našu vodu je aj komunikácia priamo so samosprávami a vodárenskými spoločnosťami. „S Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou sme sa dohodli na tom, aby si dôkladnejšie ovzorkovali svoje vodné zdroje, a to aj na látky, ktoré sa bežne neanalyzujú. Na základe toho sa podarilo identifikovať potenciálne riziká a urobiť nápravné opatrenia,“ vysvetľuje v podcaste Annamarie Velič. Prioritou združenia je podieľať sa na zlepšovaní komplexného monitoringu, aby bolo možné lepšie predikovať šírenie kontaminácií z rôznych ohnísk ešte predtým, než sa dostanú do zdrojov pitnej vody.
Kreatívne ukážky medzi deťmi si vyslúžili uznanie expertov
Cieľom združenia nie je vystrašiť ľudí, aby prestali piť vodu z vodovodu. Práve naopak. Ochranári zdrojov pitnej vody chcú verejnosť čo najviac motivovať k tomu, aby si hodnotu a kvalitu tohto prírodného bohatstva Slovenska čo najviac vážili. S týmto zámerom realizujú pravidelne aj ekovýchovné aktivity na školách či rôzne komunitné a rodinné akcie.
„V rámci osvety sme vyrobili originálne 3D modely. Dospelým, ale hlavne deťom nimi ukazujeme, ako vzniká podzemná voda, ako vyzerá voda tam, kde sú dobré vodozádržné opatrenia – teda lesy, porasty – a naopak, kde je asfalt alebo betón. Rôznymi pokusmi demonštrujeme, ako dochádza k znečisteniu vody aj to, čo všetko vodu znečisťuje, napr. pesticídy, mikroplasty či vypúšťanie olejov,“ vysvetľuje podpredsedníčka združenia Za našu vodu a zdôrazňuje, že práve práca s deťmi je v tomto kľúčová. Tí najmenší sa dnes totiž stávajú prirodzenými ambasádormi ekologických tém v rodinách.
Výsledky vo vzdelávaní, ktoré združenie minulý rok dosiahlo, boli natoľko výrazné, že zaujali viacerých enviro expertov. Tí sa rozhodli udeliť združeniu Za našu vodu envirocenu Atlas. Verejné uznanie Nadácie VÚB za mimoriadne činy v ochrane prírody získalo v apríli šesť najžiarivejších projektov a ochranári vodných zdrojov si vyslúžili cenu v kategórii Osveta.
„Sme pomerne malé občianske združenie, je pre nás preto veľkým povzbudením, keď vidíme, že našu prácu ľudia vnímajú a oceňujú. Snažíme sa rozširovať ľuďom obzory o tom, že čistá pitná voda nie je samozrejmosť. Aj vďaka cene Atlas môžeme toho urobiť ešte viac a s ešte väčšou odhodlanosťou,“ hodnotí v rozhovore s redaktorkou Danou Brixovou Annamarie Velič.
Vypočujte si celý rozhovor v podcaste Atlas
- Aké ďalšie úspechy v systéme ochrany vôd sa doteraz podarilo na Slovensku dosiahnuť?
- Čo by mali byť aktuálne priority štátu v tejto oblasti?
- Na čo sa chcú ochranári zdrojov pitnej vody práve teraz najviac sústrediť?
- Na koho sa obrátiť, keď nás zaujíma stav kvality pitnej vody v našej mestskej časti, obci či vlastnej studni?
- Čo všetko by mal obsahovať rozbor vzorky vody, ktorý dá komplexný obraz o jej nezávadnosti?
Odpovede ponúka siedma epizóda enviropodcastu Nadácie VÚB Atlas. Vypočuť si ju môžete na Spotify.
Titulný obrázok: Na Žitnom ostrove sa nachádza 10 miliárd kubických metrov podzemnej vody.
Zdroj: unsplash – Ladislav Stercell
