Envirokriminalita vo svete je na vzostupe a dostala sa do prvej trojky organizovanej trestnej činnosti. WWF preto spúšťa nový medzinárodný projekt SWiPE (Successful Wildlife Crime Prosecution in Europe – Smerom k lepšiemu a efektívnejšiemu stíhaniu environmentálnych trestných činov zameraných na pytliactvo a porušovanie ochrany rastlín a živočíchov v Európe). Cieľom je podporiť výmenu poznatkov a skúseností naprieč krajinami a prispieť k zníženiu tejto trestnej činnosti.
Trestné činy proti životnému prostrediu sú treťou najlukratívnejšou organizovanou trestnou činnosťou na svete po pašovaní drog a zbraní. Podľa poslednej správy Interpolu predstihli pašovanie ľudí. Europol upozorňuje, že envirokriminalita je rovnako lukratívna ako pašovanie drog, no je ťažšie ju odhaľovať a páchatelia čelia výrazne nižším trestom.
Takúto skúsenosť potvrdzujú aj slovenskí prokurátori a vyšetrovatelia. Aj posledná správa o činnosti Generálnej prokuratúry SR hovorí, že „napriek zvyšujúcim sa počtom stíhaných osôb za trestné činy proti životnému prostrediu, dosiahnuté hodnoty nezodpovedajú reálnemu stavu kriminality v tejto oblasti.“
Generálna prokuratúra SR uvádza, že v roku 2019 bolo 238 osôb obžalovaných a 171 odsúdených za prečiny proti životnému prostrediu. Najväčšiu skupinu predstavujú pytliactvo (za ktoré bolo stíhaných 162, obžalovaných bolo 103 a odsúdených 97 osôb), nasleduje neoprávnené nakladanie s odpadmi a porušovanie ochrany rastlín a živočíchov (stíhaných 69 osôb, obžalovaných 24 a odsúdených 34). Práve pytliactvo a porušovanie ochrany rastlín a živočíchov sú trestné činy, na ktoré sa sústredí projekt SWiPE.
„Celý rozsah a dopady pytliactva či nelegálneho obchodovania s chránenými druhmi rastlín a živočíchov nie sú známe ani v Európe ani u nás. Mnohé prípady totiž zostávajú nepovšimnuté a nenahlásené, údaje o týchto druhoch trestných činov proti životnému prostrediu nie sú systematicky zbierané a chýba aj efektívne vyhodnocovanie spôsobu ich postihovania. Spoločenské dopady envirokriminality sú stále podceňované, aj preto sa WWF Slovensko rozhodlo zapojiť do medzinárodného projektu SWiPE,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Ako nedostatočný hodnotí boj s envirokriminalitou aj Európska únia. Pre hrozbu, ktorú táto kriminalita predstavuje pre biodiverzitu, volajú viaceré iniciatívy EÚ po naliehavom riešení, ktoré by zabezpečilo lepšie presadzovanie práva a lepšie stíhanie trestných činov. Odpoveďou na toto volanie je aj projekt SWiPE financovaný z programu Európskej komisie LIFE.
Projekt SWiPE spája 11 európskych krajín a viacero organizácií. Cieľom je zhromaždiť informácie o slabých miestach, ktoré ovplyvňujú vyšetrovanie a stíhanie environmentálnych trestných činov a pripraviť súbor odporúčaní pre zlepšenie tohto stavu, zrealizovať školenia pre orgány presadzovania práva a podporiť medzinárodnú spoluprácu a výmenu skúseností odborníkov. Projekt chce tiež zvýšiť povedomie verejnosti o formách a dôsledkoch envirokriminality páchanej na živočíchoch.
Pokiaľ ide o pytliactvo, týka sa napr. rýb, dravých vtákov, ale i šeliem či poľovnej zveri. Pri ilegálnom obchode si zase verejnosť predstaví najmä exotické druhy, no hoci je Európa významným importérom najmä papagájov, plazov či obojživelníkov, je tiež významným exportérom, a to napr. úhorov či ikier jeseterov. Europol odhaduje, že najmä do Číny je ročne pašovaných viac ako 100 ton úhorov. Medzinárodnú pozornosť si tento rok zaslúžilo aj Slovensku, ktoré sa dostalo do správy WWF A TRAFFIC o medzinárodnom obchode s mačkovitými šelmami a ich časťami. Správa naznačovala, že môžeme byť jednou zo zdrojových krajín, najmä pokiaľ ide o časti mŕtvych tigrov. Ministerstvo životného prostredia SR v reakcii na tieto podozrenia od 1. decembra pozastavilo vydávanie povolení na vývoz tigrov, leopardov, rysov, gepardov a púm zo Slovenska.
Titulná fotografia: Staffan Widstrand WWF
Páči sa vám, čo píšeme?
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
