Menštruácia už dávno nie je „tabu“ ako kedysi. Týka sa takmer celej ženskej populácie a trvá u nej približne polovicu života. Odhaduje sa, že každá žena počas svojho života menštruuje v priemere až 456 krát. Pre ženskú populáciu tak (okrem iného) predstavuje aj nemalú finančnú záťaž spojenú so zabezpečením menštruačnej hygieny. Okrem finančných nákladov sa však mnohé ženy čoraz viac zamýšľajú aj nad jej ekologickou stopou pri používaní jednorazových menštruačných vložiek či tampónov.
Zaujímavú analýzu priniesla Eva Sadovská, analytička spoločnosti WOOD & Company, ktorá sa pozrela na to, koľko kilogramov odpadu pri „cykle“ vzniká, aká je jeho celková ekologická záťaž, ale aj na alternatívne trendy, ktoré sa osvedčili vo svete a prenikajú už aj na Slovensko.
Slovenka za život použije vyše 11 tisíc vložiek alebo tampónov. Po použití končia na skládkach alebo v ZEVO
Priemerná žena menštruuje vo veku 13 až 51 rokov, približne jedenkrát za mesiac a to 3 až 7 dní. To je za život až 456 cyklov alebo 1,4 až 3,2 tisíc dní. Každá jedna menštruácia si pritom vyžaduje veľmi dôkladnú hygienu. Slovenky najčastejšie siahajú po jednorazových hygienických vložkách alebo tampónoch. Pričom priemerná ročná spotreba takýchto menštruačných potrieb u jednej ženy predstavuje 300 kusov, za desať rokov ide o 3 tisíc kusov a za život o viac ako 11 tisíc vložiek či tampónov. Nakoľko ide o jednorazové hygienické potreby, po použití sa stávajú ihneď odpadom.
Použité menštruačné vložky či tampóny patria do zmesového komunálneho odpadu, keďže recyklovanie v ich prípade neprichádza do úvahy. Na väčšine územia Slovenska tak následne z čiernych odpadových nádob putujú spolu s iným nevytriedeným odpadom na skládky. V prípade Bratislavy a Košíc, ktoré majú vlastné ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu), sa použité vložky a tampóny premieňajú na elektrickú energiu a teplo, ide teda o ekologickejšiu alternatívu oproti skládkovaniu. Odhliadnuc od toho odhadujeme, že na Slovensku vznikne každý rok viac ako 1500 ton odpadu z použitých vložiek a tampónov, čo je približne 300 naplnených smetiarskych áut.
Povedomie žien o ekologickejších alternatívach sa zvyšuje
„Ekologická stopa menštruácie“ samozrejme nie je „problémom“ iba Slovenska. Mnohé ženy, najmä z vyspelejších krajín, sa čoraz viac zaujímajú o ekologickejšie formy menštruačných pomôcok. Dobrou správou je, že aj v prípade Sloveniek rastie záujem o alternatívy, ktoré sú šetrnejšie k nášmu životnému prostrediu. A tak postupne upúšťajú od používania jednorazových pomôcok a uprednostňujú menštruačné (absorpčné) nohavičky, kalíšky či látkové menštruačné vložky. Tie za predpokladu správneho prania alebo čistenia môžu ženám poslúžiť aj niekoľko rokov.
Niektoré alternatívy sú až 3 – násobne šetrnejšie k prírode. Hlavne v prípade odpadu a vody
Jednorazovosť vložiek a tampónov nie je jediným dôvodom, prečo je ich ekologická záťaž vyššia ako v prípade alternatívnych možností. Zaujímavými prepočtami disponuje česká spoločnosť Snuggs, ktorá sa zaoberá výrobou menštruačných nohavičiek. Spomenutý výrobca a environmentálni vedci spoločne vykonali hodnotenie životného cyklu menštruačných nohavičiek, vložiek a tampónov a to pomocou metodiky Product Environmental Footprint odporúčanej Európskou komisiou.
Do výpočtov bolo zakomponované široké spektrum ukazovateľov – vplyv na ľudské zdravie nevynímajúc. Podľa týchto údajov je vplyv menštruačných nohavičiek na životné prostredie 3,6 – krát nižší ako v prípade vložiek a 3 – krát nižší ako v prípade tampónov. Pričom najväčšia úspora negatívneho vplyvu na životné prostredie bola vykázaná v prípade kategórie odpad.
Práve používaním absorpčných nohavičiek totiž dokáže žena vyprodukovať takmer desaťkrát menej odpadu. Zároveň len málokto vie, že na výrobu vložiek alebo tampónov sa využije obrovské množstvo vody (sladkej vody z riek alebo jazier). Používaním nohavičiek žena ušetrí ročne 2 366 litrov vody, za desať rokov 23 660 a za celý život až 94 640 litrov vody. Celkovo tak „minieme“ pri používaní tejto ekologickejšej alternatívy takmer osemkrát menej vody ako pri používaní vložiek či tampónov. V prípade výroby menštruačných nohavičiek sú cca trojnásobne nižšie aj emisie uhlíka či využívanie fosílnych palív.
Páči sa vám, čo píšeme?
Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.
