Denne sme bombardovaní reklamami, ktoré nám hovoria, že si máme kúpiť nové veci. Naša spoločnosť a ekonomika sú postavené na spotrebe. A spotreba vytvára odpad! Keď sa niečo pokazí alebo nám doslúži, vyhodíme to do koša a kúpime si nové. Model, ktorý je ideálny pre výrobcov, no nie pre našu peňaženku a životné prostredie. Na Slovensku vzniká viacero iniciatív, ktoré sa snažia uľahčiť nám spotrebiteľom, ale aj výrobcom, prechod na cirkulárny model správania.
Denisa Rášová vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave a stážovala v Rakúskom ekologickom inštitúte. Pracuje na medzinárodných projektoch v oblasti obehového hospodárstva v rámci Slovak Business Agency (SBA) a je koordinátorkou platformy pre obehové hospodárstvo. „Circular Slovakia“ je národná iniciatíva, ktorá podporuje podnikateľský sektor v prechode na obehové hospodárstvo a prezentuje príležitosti, ktoré tento koncept prináša.
S Denisou sme sa porozprávali o zelenom reštarte ekonomiky, princípoch obehového hospodárstva, jeho odlišnostiach od klasického modelu ekonomiky, ale aj o úlohe plastov v našich životoch a obchode s odpadom.
Deniska, vyštudovali ste Ekonomickú univerzitu, kde ste v rámci študentskej iniciatívy viedli budúcich ekonómov k pozitívnemu vzťahu k životnému prostrediu. Zaujímali ste sa vždy o udržateľný spôsob života?
Už v detstve som si vybudovala silný vzťah k životnému prostrediu. Prišlo to akosi samo, nepochádzam z rodiny aktivistov ani environmentalistov. No určite v tom majú prsty aj moji rodičia, ktorí mi zabezpečili plnohodnotné detstvo, uspokojili všetky moje základné potreby, čo mi umožnilo citlivo sa pozerať na potreby vonkajšieho sveta.
BLOG:
Moje tipy ako neplytvať potravinami
V rámci vašej stáže vo Viedni v Rakúskom ekologickom inštitúte ste sa venovali obehovej ekonomike. Vnímali ste v tom období rozdiel v rámci obehového hospodárstva v Rakúsku a na Slovensku?
Obehové hospodárstvo je súčasťou zeleného hospodárstva a Rakušania sú v zelených témach historicky oveľa ďalej ako my. Do roku 2035 by mali všetky krajiny EÚ skládkovať nanajvýš 10 % komunálneho odpadu. Rakušania skládkujú dnes iba 2 % tohto odpadu, u nás je to polovica.
„Biotonne“, čo je označenie pre nádobu na triedenie biologicky rozložiteľného odpadu, zaviedli napríklad vo Viedni už v roku 1991, na Slovensku to zavádzame s takmer 20-ročným oneskorením. Tým, že základnú recyklačnú infraštruktúru majú podchytenú, „trápia“ ich iné témy napr. v súvislosti s predchádzaním vzniku odpadu. Vo Viedni sa organizuje množstvo „Repair cafés“ na opravu pokazených vecí z domácnosti, veľa búrz, majú reštaurácie, ktoré varia z vyradených potravín zo supermarketov, mesto vlastní second-hand predajňu (48-Tandler), zadarmo si môžete vyzdvihnúť mestský kompost alebo pri podujatiach zapožičať opätovne použiteľný riad.
Pojem obehové hospodárstvo sa udomácňuje už aj u nás. Aké sú jeho princípy, v čom sa odlišuje od klasického modelu ekonomiky?
Z osobnej skúsenosti evidujem, že ľudia skôr reagujú na pojem cirkulárna ekonomika, čo je synonymum obehového hospodárstva z anglického „circular economy“.
Ak zjednoduším, pri klasickom lineárnom hospodárstve zdroje nevyužívame efektívne, produkty majú zvyčajne krátku životnosť a potom končia pochované na skládke alebo v spaľovni. Obehové hospodárstvo naopak už na samotnom začiatku, pri dizajne a neskôr výrobe, berie do úvahy celý životný cyklus výrobku. Snahou je, aby sa netvoril odpad a použité zdroje ostali čo najdlhšie „cirkulovať“ v hospodárstve. Obehové hospodárstvo využíva rôzne stratégie ako opätovné použitie a zdieľanie, opraviteľnosť, upcyklácia a iné na to, aby si výrobky a komponenty zachovali svoju hodnotu na čo najvyššej úrovni a ostali čo najdlhšie v ekonomike. Obehová ekonomika nie je recyklačná ekonomika, tá je až posledným štádiom, ak sme vyčerpali ostatné možnosti, pretože recykláciou zvyčajne znižujeme hodnotu výrobkov, komponentov ako aj materiálov.
Uviedli by ste príklad obehového hospodárstva z pohľadu jednotlivca a z pohľadu firmy?
Opäť ak zjednoduším, dalo by sa povedať, že na úrovni jednotlivca je obehové hospodárstvo podobné „zero alebo less waste“ životnému štýlu. Ak napríklad premýšľam nad kúpou nového smartfónu, skúsim si ho zohnať z druhej ruky. Ak predsa túžim po novom, môžem si kúpiť Fairphone, čo je dobrý príklad cirkulárneho produktu. Keď sa mi pokazí, opravím ho. Ak je Fairphone zastaraný, vymením starú súčiastku za novú, napríklad za výkonnejší fotoaparát. Ak sa nebude dať opätovne použiť alebo opraviť, poskytnem ho na recykláciu.
Z pohľadu firmy je nutné transformovať svoj biznis model. Obehové hospodárstvo napríklad uprednostňuje prenájom produktov pred predajom, čo zásadným spôsobom ovplyvňuje cash flow. Firmy musia vyjsť zo svojej komfortnej zóny a začať uvažovať na úrovni celého hodnotového reťazca ako aj medzisektorovo. Kto by napríklad povedal, že starý chlieb možno použiť na výrobu piva alebo zinkový prach z ťažkého priemyslu použiť v kozmetickom priemysle?
V rámci vašej práce pre SBA sa venujete téme obehového hospodárstva aj v rámci medzinárodných projektov. Ktoré krajiny by mohli byť pre Slovensko vzorom v tejto oblasti?
Jednoznačne Holandsko. Holanďania sú v tomto veľmi popredu, o obehovej ekonomike sa vyučuje na univerzitách, krajina si do roku 2050 dala záväzok stať sa plne cirkulárnou. Holandská ambasáda podporuje aj projekty v obehovom hospodárstve a finančne podporuje platformu Circular Slovakia. V našom regióne je určite dobrým príkladom Slovinsko, v Ľubľane sa do dnes chvália tým, že v roku 2016 sa stali európskym hlavným zeleným mestom.
V súčasnosti ste koordinátorkou platformy pre obehové hospodárstvo s názvom Circular Slovakia. V čom je táto platforma dôležitá jednak pre jednotlivcom a jednak pre firmy? Aké konkrétne riešenia prináša?
Platforma je jedinečná v tom, že ponúka priestor na diskusiu všetkým relevantným aktérom v obehovom hospodárstve – od podnikov, cez verejný sektor, vedu a výskum, univerzity až po mimovládne organizácie. Zároveň sa snaží zvyšovať povedomie o tejto téme a vytvárať synergie na vznik spoluprác. Čo sa týka jednotlivcov, v lete sme spoluorganizovali napríklad letnú školu „Ekonomika v kruhu“ pre žiačky a žiakov druhého stupňa ZŠ.
Snaha o ekologickosť sa častokrát stretáva s nedostatkom financií. Ak ide o firmu, ktorá chce prejsť na obehové hospodárstvo, na koho sa môže obrátiť?
Máte pravdu. Ako som naznačila skôr, firmy potrebujú zmeniť správanie a to transformáciou svojich obchodných modelov, čo okrem času stojí aj peniaze. Aj týmto sa zaoberáme v rámci platformy. Kolegovia mapujú finančné nástroje podpory prechodu na obehové hospodárstvo, aby mali podniky ucelené informácie, na koho sa obrátiť v prípade nutnosti financovania svojho cirkulárneho zámeru z externých zdrojov. Sme radi, že sa do platformy zapájajú aj banky, obehové hospodárstvo vnímajú ako trend, ktorý zníži rizikovosť firiem, zvýši ich konkurencieschopnosť, trhovú výkonnosť a schopnosť inovovať.
Máte k dispozícii aktuálne štatistiky, koľko odpadu na Slovensku skládkujeme a koľko recyklujeme?
Štatistiky o životnom prostredí sú voľne dostupné na stránke štatistického úradu a môže si ich naštudovať ktokoľvek. Ak sa pýtate na komunálny odpad, tak v roku 2019 sme skládkovali presne polovicu odpadu a materiálovo recyklovali niečo viac ako 20 %. Zvyčajne sa pod pojmom recyklácia skrýva okrem materiálovej recyklácie aj kompostovanie. Ak zrátame oba tieto spôsoby nakladania s odpadom, zistíme, že v recyklácií dosahujeme 33 %. V porovnaní so zvyškom Európy sme stále na chvoste. Na chvoste sme však aj v tvorbe komunálneho odpadu na jednotlivca, čo je naopak pozitívna správa. V roku 2019 to bolo priemerne 434 kg na osobu. Treba však povedať, že toto číslo z roka na rok rastie.
Na Slovensku funguje viacero systémov triedenia odpadu, teda každá samospráva môže mať iný. Nepomohlo by zjednotenie a prechod na jeden systém?
Pre jednotlivcov by zjednotenie bolo určite prínosom, no nevidím dôvod v zavedení rovnakého systému v meste a na vidieku. Na vidieku sa osvedčil najviac systém zberu „od dverí k dverám“, kde každá domácnosť separuje odpad do vlastných nádob alebo vriec. Pre bytové domy v mestách je zase vhodnejší systém spoločných nádob. Nemôže sa však stať, že napríklad Čataj sa rozhodne nezbierať nápojové kartóny/tetrapaky, vo všetkých mestách a obciach platí totiž rovnaká zákonná povinnosť triediť a zbierať určité druhy odpadov.
O plastoch sa v poslednej dobe hovorí ako o hlavnom nepriateľovi životného prostredia. Je to s nimi naozaj také zlé?
Ak sa zamyslíme nad tým, prečo je plast dennodennou súčasťou nášho života, zistíme, že je to materiál s úžasnými vlastnosťami. Je ľahký, pružný, udržuje potraviny dlhšie čerstvé a zároveň je lacný. Doba plastová však zanecháva na životnom prostredí nevyčísliteľné škody. Preto je nutné, tam kde to je možné, spotrebu plastov minimalizovať, zabezpečiť ich opätovné použitie a správnu recykláciu. Zároveň nedopustiť, aby odpad a mikroplasty končili v riekach a moriach.
V súčasnosti máme neľahkú situáciu. Kvôli korona vírusu sa zvažuje napríklad odloženie spustenia zálohovania PET fliaš a plechoviek. Aký je váš názor na zálohovanie? Je to príklad obehového hospodárstva?
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek slúži najmä na to, aby sa tieto obaly „nestrácali“ v prírode alebo v zmesovom odpade. Vďaka tomu sa zabezpečí vysoká miera ich správneho triedenia a recyklácie. Obehové hospodárstvo takéto systémy spätného odberu podporuje, no zároveň apeluje, že zálohovanie má zmysel najmä pri obaloch, ktoré možno zároveň opätovne použiť.
SLOVENSKO
Špeciálny stroj z Nemecka odstraňoval odpad z vodnej nádrže Ružín
Minister životného prostredia Ján Budaj podpísal iniciatívu na podporu Európskej zelenej dohody pre zelený reštart ekonomiky po „korona kríze“. Dochádza teda k zmenám postoja aj na najvyšších miestach v oblasti tvorby legislatívy?
Do nástupu Jána Budaja bolo ministerstvo životného prostredia na okraji záujmu, zvyčajne ho dostali najslabšie koaličné strany. Dnes je to úplne inak a okrem prezidentky sa môžeme pred zahraničím pýšiť, že bojovníci za životné prostredie dostali na Slovensku silné slovo.
Spomínate Európsku zelenú dohodu. Tá si dáva za cieľ, aby bola Európa do roku 2050 klimaticky neutrálna. Tento ambiciózny cieľ nedosiahneme bez prechodu na obehové hospodárstvo. Preto je nevyhnutná spolupráca všetkých strán a my sme radi, až aj ministerstvo životného prostredia je spolutvorcom platformy Circular Slovakia.
Aký je váš názor na premieňanie odpadu na zelenú energiu?
Spaľovanie odpadu s využitím energie je bezpochyby lepším riešením ako skládkovanie. Najskôr by som sa však zamerala na vybudovanie dostatočnej recyklačnej a kompostovacej infraštruktúry. Až odpad, ktorý nie je možné recyklovať alebo kompostovať, by som poslala do spaľovne, ktorá zároveň produkuje energiu a/alebo teplo. Mali by sme sa poučiť z chýb krajín západnej Európy, ktoré hojne budovali spaľovne, teraz majú nenaplnenú kapacitu a sú nútené dovážať odpad zo zahraničia.
Čína v roku 2018 zakázala dovoz plastového odpadu a napríklad Malajzia začala začiatkom tohto roku posielať kontajnery s nelegálnym plastovým odpadom späť do vývozných krajín. Ako vnímate obchodovanie s odpadom vy?
Európa bola ešte donedávna závislá na vývoze odpadu do Číny. Obehové hospodárstvo dáva prioritu lokálnemu spracovaniu surovín, čo podporuje tvorbu nových pracovných miest a zdroje tak ostávajú dlhšie v ekonomike. Nemali by sme sa zbavovať svojho odpadu na úkor tretích krajín. Z dlhodobého pohľadu vnímam krok Číny a ďalších krajín juhovýchodnej Ázie za prínosný pre európsku recyklačnú ekonomiku.
Cieľom obehového hospodárstva je teda predchádzať vytváraniu odpadu ako takého. Aké sú vaše osobné tipy ako ho netvoriť?
Nepoviem nič nové, no moje odporúčanie je začnite v malom. Podstatné je, aby ste všetky zmeny robili s radosťou a do ničoho sa nenútili. Nezabúdajte, že cesta je cieľ. Hlavne študujte a nenechajte sa oklamať greewashingom ako napríklad ponukou kompostovateľných slamiek v reštauráciách, ktoré aj tak nakoniec skončia v zmesovom odpade. Literatúry je neúrekom, no ak chcete zažiť tento životný štýl v priamom prenose, vidíme sa online na konferencii Slovakia Going Zero Waste.
Páči sa vám, čo píšeme?
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
