Zmena klímy, nedostatok zdrojov, míňajúce sa zásoby pitnej vody, rastúca produkcia odpadov, ale aj sociálne a ľudsko-právne nerovnosti patria k dlhodobým rizikám, ktorým ako spoločnosť čelíme. Dokáže potreba udržateľnosti, ktorá sa skrýva pod skratkou ESG, prinútiť firmy, aby viac dbali na svoje fungovanie a rozhodnutia robili s cieľom pozitívne vplývať na spoločnosť a životné prostredie?
Najdôležitejšie je začať
Udržateľnosť a ESG (environmentálna a sociálna oblasť a oblasť správy a riadenia) sú pre organizácie a podniky, ktoré si uvedomujú svoju spoločenskú aj environmentálnu zodpovednosť, momentálne zrejme jednou z najdôležitejších tém. Mnohé spoločnosti sa tejto oblasti aktívne venujú dlhodobo, čo vyplýva aj z rozhovorov s vedením súkromných firiem, ktoré sa minulý rok zapojili do programu Slovakia Best Managed Companies. Spoločnosti, ktoré ešte udržateľnosť nezačali riešiť, by sa tejto oblasti mali začať venovať čo najskôr a v prvom rade bude potrebné, aby sa zamerali na analýzu stavu svojej firmy. Následne by si mali vytvoriť systém na zhromažďovanie údajov týkajúcich sa ESG, identifikovať riziká a príležitosti vyplývajúce z ESG a stanoviť si strategické ciele a aktivity na ich dosiahnutie, ktoré si budú vyžadovať dlhodobé riešenia a transparentné reportovanie.
„Hoci väčšina spoločností na našich ESG webcastoch deklaruje, že sa témou udržateľnosti ešte len začína zaoberať, aprílový prieskum realizovaný na Česko-slovenskom samite udržateľnosti ukázal, že takmer 70 % organizácií má vytvorenú pozíciu „sustainability officer“, ktorá podlieha priamo CEO alebo je súčasťou predstavenstva. Je to povzbudzujúci začiatok, pretože údaje týkajúce sa ESG poskytujú firmám komplexné informácie o rizikách, ktoré môžu mať vplyv na ich činnosť a výkonnosť, a zároveň im umožňujú lepšie porozumieť potrebám a očakávaniam ich partnerov, zákazníkov a investorov,“ uvádza Beata Hlavčáková, manažérka pre udržateľnosť, Deloitte na Slovensku.
Základom je efektívna stratégia
Nie je žiadnym veľkým prekvapením, že najväčší záujem o informácie, ktoré hovoria o schopnosti manažmentu riadiť firmu udržateľne, majú hlavne investori. Tí si čoraz viac uvedomujú, že faktory ESG môžu ovplyvniť výkonnosť spoločností a majú dlhodobý dosah na ich trhovú hodnotu. Téma udržateľnosti je však veľmi dôležitá aj pre zamestnancov a mladé talenty. Viac ako polovica mileniálov a príslušníkov generácie Z v poslednom prieskume Deloitte potvrdila, že pred prijatím pracovnej pozície skúma vplyv firmy na životné prostredie, a každý šiesty opýtaný dokonca uviedol, že už zmenil zamestnanie alebo odvetvie z dôvodu obáv o klímu.
Už teraz je zjavné, že správne nastavené vykazovanie udržateľnosti nebude v budúcnosti iba legislatívnou požiadavkou, ale samotný trh si bude vyžadovať, aby spoločnosti poskytovali tieto informácie. Na nutnosť zmeny vzorcov v podnikateľskom prostredí už teraz vo veľkej miere začínajú tlačiť banky, dodávatelia, ale aj spotrebitelia z radov širokej verejnosti, ktorí si uvedomujú naliehavosť tejto témy. Kvalitná a efektívna stratégia udržateľnosti je práve preto základným kameňom, na ktorom by spoločnosti mali postaviť svoju firemnú politiku, pretože im to prinesie nielen zlepšenie reputácie, ale vysoko pravdepodobný je aj podnikateľský úspech. Naopak, ak by sa spoločnosti neprispôsobili princípom ESG, môže to ohroziť ich obchodný model.
Nová legislatíva
Organizácie budú mať podľa európskeho nariadenia s názvom Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD) povinnosť vykazovať správy o udržateľnosti. „Osobne vnímam túto novú legislatívu ako nástroj, ktorý prispeje k znižovaniu rizík, identifikovaniu príležitostí a zvyšovaniu efektívnosti podnikania. Napriek tomu, že nové povinnosti môžu firmy z krátkodobého hľadiska vnímať ako nadmernú záťaž, z dlhodobého pohľadu im to umožní dosiahnuť lepšiu finančnú výkonnosť a udržateľnosť ich podnikania,“ vysvetľuje Hlavčáková.
S príchodom novej legislatívy budú mať spoločnosti nové povinnosti týkajúce sa ESG reportingu. Cieľom Európskej únie totiž je, aby firmy vykazovali, ako prispievajú k udržateľnému rozvoju a zmierňovaniu dosahov na zmenu klímy. Firmy by preto mali čo najskôr začať konať a nájsť si vhodného partnera, ktorý im s uchopením novej legislatívy pomôže. „Európska smernica CSRD prinesie nové pravidlá týkajúce sa reportovania údajov z oblasti udržateľnosti, na ktoré by sa organizácie mali začať okamžite pripravovať. Spoločnosti sú v súčasnosti zvyknuté a majú nastavené procesy na účely finančnej závierky, ale v oblasti zberu dát udržateľnosti vo väčšine prípadov tieto procesy a kontrolné mechanizmy zatiaľ ešte nastavené nie sú. Firmy sa musia v nasledujúcich dvoch rokoch pripraviť napríklad na zber dát vo svojom dodávateľskom reťazci alebo zber informácií o energetickej náročnosti ich aktív,“ vysvetľuje Tomáš Regináč, senior manažér na oddelení auditu a uisťovacích služieb, Deloitte na Slovensku.
Už vo finančnom roku 2021 mali organizácie s implementáciou Taxonómie EÚ rozšírené povinnosti reportovania, ktoré sa však s príchodom smernice o podávaní správ o udržateľnosti podnikov ešte rozšíria. Zatiaľ sa predpokladá, že v roku 2025 budú musieť dáta za finančný rok 2024 ako prvé vykazovať subjekty verejného záujmu. V roku 2026 by sa povinnosť mala následne rozšíriť aj na spoločnosti, ktoré budú spĺňať dve z týchto troch kritérií: počet zamestnancov nad 250, hodnota aktív nad 20 miliónov eur, čistý obrat nad 40 miliónov eur. Správy navyše budú musieť byť zostavené podľa špecifických štandardov a budú musieť byť overené nezávislým audítorom. „Audit informácií týkajúcich sa udržateľnosti sa v budúcnosti stane bežnou súčasťou toho, čo budú musieť spoločnosti podstúpiť, aby vedeli poskytnúť svojim partnerom relevantné a dôveryhodné informácie. Zároveň je to jeden z nástrojov, ktorým bude možné zabrániť tzv. greenwashingu, čiže zverejňovaniu prikrášlených alebo nepresných informácií o tom, ako sa firmy stavajú k udržateľnosti,“ dopĺňa Regináč.
Titulná fotografia: zdroj Deloitte
