Odtekanie dažďovej vody do kanalizácie z nej robí odpad. V zastavaných mestách to pridáva k vysušovaniu pôdy, úbytku živočíchov a prehrievaniu v lete. Je to komplexný problém, ktorý na východnom Slovensku už 5 rokov úspešne rieši Dobrovoľnícke centrum Košického kraja. Prečo je táto téma dôležitá a ako sa týka každého z nás?
Dážď, ktorý sa v minulosti prirodzene dostával na zem a pôdu, dnes padá čoraz viac na strechy, cesty a parkoviská. „Dažďová voda tým pádom kanalizáciou odteká do riek a z riek do morí. Mení sa podiel slanej a sladkej vody, čo nie je dobré. Na kontinentoch ostáva menej vody, mení sa celý vodný cyklus, nemáme pravidelné zrážky. To spôsobuje dlhé obdobia sucha a keď potom príde jeden prívalový dážď, voda do tvrdej zeme nestihne vsiaknuť, steká z hôr a vznikajú záplavy,“ popisuje kolobeh celého problému Mirka Langerová, koordinátorka programu vodozádržných opatrení z Dobrovoľníckeho centra Košického kraja.
Líderka aktivít, ktorá sa so svojím tímom, odborníkmi aj dobrovoľníkmi postarala už o desiatky vybudovaných dažďových záhrad, jazierok a ďalších aktivít s cieľom zachovať v krajine dažďovú vodu, priblížila túto tému v rozhovore s Martou Fandlovou v štvrtej epizóde enviropodcastu Nadácie VÚB Atlas.
Úsilie aktivistov z Košíc je natoľko výnimočné, že pred dvomi rokmi vzbudilo pozornosť odbornej poroty a získalo celoslovenskú envirocenu Atlas. Nadácia VÚB aktuálne otvorila do 3. februára prihlasovanie do ďalšieho, už štvrtého ročníka ocenenia a venuje víťazným organizáciám v piatich kategóriách 50-tisíc eur.
Zdroj: archív DCKK
Zachytávať dažďovú vodu sa oplatí z viacerých dôvodov
Keď vsiakne voda do zeme tam, kde v podobe dažďa padne, zásobuje vlahou stromy a rastliny, ktoré vďaka tomu realizujú fotosyntézu a viažu do zeme CO2 zo vzduchu. Tým vytvárajú zdravšiu klímu. V meste sa tak v lete lepšie odparuje voda a prostredie sa neprehrieva. „Z metra štvorcového strechy máme v Košiciach v priemere viac ako pol metra kubického vody. Pri vybudovanom jazierku môže byť v lete aj o 2 stupne lepšia mikroklíma než inde,“ hovorí Mirka Langerová. To je však len začiatok zoznamu benefitov. „Veľa ľudí vôbec nevie, že odpojením zvodu vody zo strechy do kanalizácie môžu výrazne ušetriť na stočnom. Investícia do týchto opatrení sa z dlhodobého hľadiska oplatí aj finančne.“
Košickí nadšenci budujú nielen záhrady, jazierka či trvalkové záhony, napojené na vodu zo striech. Starajú sa aj o úpravu betónových žľabov na stekanie vody, predlžujú zvody odkvapov, aby vyvádzali vodu mimo základov budovy, inštalujú zberné nádoby, ktoré slúžia aj na polievanie v záhradách. V neposlednom rade tiež hovoria s obyvateľmi, robia osvetu nielen na sociálnych sieťach ale aj cez info tabule pri každom opatrení.
Získali morálnu podporu, ktorá pomohla udržať projekt
Projekt z Košíc uspel v apríli roku 2022 v celoslovenskom ocenení Atlas, ktoré hodnotí každoročne najvýraznejšie zelené činy po celom Slovensku. Dobrovoľnícke centrum Košického kraja získalo verejné uznanie v kategórií Životné prostredie a s ním grant v hodnote 10-tisíc eur.
„Spätne si už ani neviem predstaviť, že by sme ocenenie Atlas nezískali. Získali sme ho akurát v čase, keď sme bojovali v rámci centra s obrovskou prepracovanosťou aj kvôli vojenskému konfliktu na Ukrajine, keď sme uvažovali ako a či vôbec ďalej s naším projektom. Bola to pre nás veľká motivácia a vzpruha,“ hodnotí Mirka Langerová a dodáva: „Po zisku ceny sme mali množstvo pozitívnych reakcií od ľudí, ktorých si veľmi ceníme. Mám pocit, že sme tak trochu stúpli v očiach aj tých, ktorí predtým naše aktivity nebrali až tak vážne. Téma vodozádržných opatrení dostala väčšiu váhu.“ Organizácie s podobnými projektmi v prospech ochrany prírody sa môžu prihlásiť do nového ročníka ceny Atlas do 3. februára cez túto stránku.
Vypočujte si celý rozhovor v podcaste Atlas
Projekt, ktorý pomáhajú dobrovoľníci v metropole východu aj ďalších mestách Košického kraja rozvíjať a ktorý má za sebou výrazné merateľné výsledky, je stále beh na dlhú trať. „Niekedy bojujeme aj s frustráciou. Hoci zadržíme množstvo tisíc kubíkov vody, niekto ďalší príde, postaví jedno veľké parkovisko a sme tam, kde sme boli. Ale práve preto sa budeme snažiť tento rok venovať našej práci ešte systematickejšie. Chceme pokračovať v budovaní záhrad v teréne a osvetou ako doteraz, ale chceme sa aj viac stretávať so samosprávami, komunikovať so stavebnými úradmi, akým spôsobom by malo fungovať odtekanie vody v rámci novostavieb. Verím, že sa nám podarí prispieť k nejakému celoslovenskému riešeniu,“ hovorí v rozhovore Mirka Langerová.
- Ako opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody zmierňujú sucho, vysušovanie pôdy a aké ich rôzne formy existujú?
- Čo hovoria konkrétne príklady z praxe – ako sa na upravené miesta vracia život a aká je finančná návratnosť týchto opatrení?
- Ako a kde začať, keď si chcem doma vybudovať dažďovú záhradu či jazierko?
- Čo robiť, keď bývam v bytovke a chcem riešiť problém s odtekaním dažďovej vody do kanalizácie?
- Čo ďalšie môže urobiť každý bežne doma, aby znížil spotrebu vody?
Odpovede ponúka štvrtá epizóda enviropodcastu Nadácie VÚB Atlas.
Vypočuť si ju môžete na Spotify:
Titulná fotografia: Mirka Langerová z Dobrovoľníckeho centra Košického kraja sa porozprávala s enviro aktivistkou Martou Fandlovou. Zdroj: Nadácia VÚB
