Samosprávy majú už viac ako rok (od 1. júla 2021) povinnosť realizovať separovaný zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Výnimku a odklad do 1. januára 2023 majú samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa netýka ani tej časti obce alebo mesta, v ktorej domácnosti bioodpad z kuchyne 100 % kompostujú.
Ako sa darí mestám a obciam KBO separovať a zhodnocovať?
Zaujímavé výsledky o úspešnosti zberu, ale i spracovania KBO priniesla analýza Zväzu odpadového priemyslu (ZOP). Analýza vychádza z dotazníkov 103 obcí a miest rôznych veľkostí a s celkovým počtom 1,9 mil. obyvateľov. Podľa prepočtov na jedného obyvateľa pripadalo ročne 13 kg vytriedeného KBO, čo je ale iba 11 % z celkového potenciálu SR. Triedený zber bioodpadu z kuchyne sa podpísal pod medziročný pokles zmesového komunálneho odpadu o – 8 %.
Priemerná cena za 1 tonu vyzbieraného a spracovaného KBO predstavovala pre samosprávy až 342 eur. A to je podstatne viac ako pri zbere a skládkovaní 1 tony zmesového komunálneho odpadu na úrovni 65 – 75 eur za tonu. Vysoké náklady sú tak logicky jedným z najväčších negatív, o ktorých v súvislosti so zberom a spracovaním KBO hovoria obce a mestá. Samosprávy ale upozorňujú aj na zápach a pretekanie odpadu z nádob, frekvenciu zberu, nezáujem občanov a taktiež na iba mierny pokles zmesového komunálneho odpadu.
Najväčším problémom v súvislosti so separovaným zberom KBO je jeho ďalšie využitie. „Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný, keďže obsahuje zvyšky mikroplastov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak bez zmysluplnejšieho využitia končí načierno na poliach alebo na skládkach. Zároveň kvôli chýbajúcim zariadeniam, v ktorých by bolo možné takýto odpad spracovať, je často prepravovaný neprimerane ďaleko. To je z pohľadu uhlíkovej stopy nelogické a neekologické riešenie,“ zhrnul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
3 najčastejšie chyby pri triedení kuchynského odpadu, ktorých sa dopúšťame:
- Odpad z kuchyne vkladáme do plastových vreciek alebo vyhadzujeme rovno s obalmi.
- Bioodpad z kuchyne nevytriedime dôkladne a tak ho do špecializovaných nádob vkladáme znehodnotený o plasty, sklo či kovy.
- Triediť odpad odmietame celkovo. Dôvodom môže byť nevedomosť, neochota alebo nesúhlas akceptovať diskomfort.
Plytvanie potravinami je na Slovensku stále veľký problém
Plytvanie potravinami predstavuje nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá približne 100 kg potravinového odpadu, t. j. 0,27 kg potravinového odpadu denne. Ten vzniká predovšetkým v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny. Kuchynský biologický odpad, ktorý sa vyznačuje charakteristickým hnilobným zápachom, je pri jeho skládkovaní významným tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom ovzdušia.
Zdroj: Analýzu vypracovala Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
Páči sa vám, čo píšeme?
Odporučte článok vašim známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook EkoReštart
Instagram @ekorestart.sk
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.
