Ktoré potraviny najčastejšie vyhadzujeme a kde robíme najväčšie chyby? Koľko potravinového odpadu ročne vyprodukujeme a ako môžeme naše plytvanie potravinami obmedziť? O potravinovom odpade a plytvaní jedlom sme sa porozprávali so Zuzanou Madajovou, programovou koordinátorkou občianskeho združenia Free Food, ktoré si dalo za cieľ prispievať k redukcii potravinového odpadu na Slovensku a šíriť prevenciu proti plytvaniu. Sami sa pritom riadia mottom „Dajme jedlu druhú šancu“.
Akými spôsobmi sa snažíte bojovať proti plytvaniu potravinami?
Máme množstvo aktivít a projektov, ktorými sa snažíme spopularizovať rôzne témy spojené s potravinovým odpadom a priblížiť túto problematiku širokej verejnosti. Samozrejme, šírime nielen povedomie, ale prostredníctvom sociálnych médií (najmä Instagramu) a online materiálov sa snažíme ľuďom poradiť ako doma neplytvať. Máme viacero projektov zacielených na rôzne skupiny ľudí a fázy potravinového reťazca. Okrem toho sa venujeme výskumu, rešeršu a legislatíve v tejto oblasti. V spolupráci s Potravinovou bankou Slovensko a jedným obchodným reťazcom taktiež pomáhame koordinovať darovanie potravinových prebytkov charitatívnym organizáciám v rámci BSK.
Je záujem medzi širokou verejnosťou o edukáciu v tomto smere?
Posledné roky sa záujem zvyšuje, pretože aj táto téma sa postupne dostáva do popredia ako environmentálny problém, ktorý sa týka každého jedného z nás, aj keď si ho mnoho ľudí ešte stále neuvedomuje. Určite by to ale mohlo byť lepšie, stále sa stretávame s tým, že je to pre ľudí citlivá téma a mnohí sa nechcú stotožniť s myšlienkou, že sa ich plytvanie jedlom týka. Len 23% ľudí pripúšťa fakt, že plytvá potravinami, pritom prieskumy jasne ukazujú, že uvedomenie si problému a nahliadnutie do vlastného koša dokáže značne znížiť našu mieru plytvania v domácnosti.
Pozornosť venujete aj tvorbe zákonov. Aké sú z vášho pohľadu najväčšie legislatívne nedostatky Slovenska v oblasti plytvania potravinami?
Na Slovensku neexistuje legislatíva, ktorá by riešila plytvanie jedlom, a bohužiaľ, ani motivácia zodpovedných orgánov takúto legislatívu riešiť. Základom takejto legislatívy by mali byť jasne určené podmienky darovania vo všetkých fázach potravinového reťazca, ale aj rôzne motivácie pre obchodníkov a povinnosť triediť a nahlasovať odpad, ktorá by bola reálne vymožiteľná (napríklad reštaurácie takúto povinnosť majú, ale podľa našich informácií si ju neplnia, pretože sa to nekontroluje).
Súčasné podmienky darovania jedla sú buď vágne, nesplniteľné, alebo neexistujúce. Máme tu napríklad 1 platný zákon, ktorý adresuje darovanie prebytkov po dátume minimálnej trvanlivosti (DMT) charitám pod podmienkou, že sú registrované ako výdajňa takýchto potravín. Za 4 roky platnosti tohto zákona sa registrovalo približne 20 charít a problém nie je v tom, že by o takéto potraviny nemali záujem, ale v tom, že nie sú schopné splniť podmienky, ktoré sa od nich vyžadujú.
Ďalším problémom je určenie zodpovednosti za potravinu pri darovaní, nakoľko teraz je najmä na reťazcoch, ktorým hrozia vysoké pokuty, ak darujú pokazenú konzervu po DMT, ktorej obsah ale nemajú ako skontrolovať. Úplne najväčší problém ale vnímame v tom, že na Slovensku nie sú jasne stanovené pravidlá pre darovanie čerstvých potravín (ovocie, zelenia, pečivo), ktoré majú najväčší podiel na vyhadzovaných tovaroch z obchodov. Sú teda potrebné jasné pravidlá, ktoré by usmerňovali darovanie rôznych potravín, jasne a logicky definovali, kde končí a začína zodpovednosť zainteresovaných strán, nastavili splniteľné podmienky darovania a odstránili zbytočné prekážky. Samozrejme, pravidlá musia byť súčinné s nariadeniami EÚ, ktoré sú ale oveľa menej prísne, než naša národná legislatíva. U nás patrí nebalené pečivo do najrizikovejšej skupiny potravín, kým napríklad v susedných Čechách patrí do najmenej rizikovej. Kvôli jednej zhnitej mandarinke, musí slovenský obchodník vyhodiť celé balenie a podobne.
Aké zmeny v zákonoch sa vám podarili dosiahnuť?
Iniciovali sme už spomínané darovanie potravín po DMT a druhý návrh zákona podporuje darovanie potravín z obchodov všetkým charitám – platí od 01.01.2020 a obchod si vďaka nemu môže uplatniť obstarávaciu cenu darovaných potravín ako daňový výdavok, teda si ju odrátať od základu dane. Dovtedy bola táto možnosť len pri potravinách s DMT darovaných výhradne Potravinovej banke.
V novembri 2019 bol schválený aj zákon o povinnom darovaní potravín po dátume minimálnej trvanlivosti pre obchody s rozlohou nad 400 m². Aj na základe našej iniciatívy a pripomienok boli do návrhu zákona zapracované pozmeňovacie návrhy, ktorých cieľom bolo zmierniť nátlak na reťazce či charity. Zákon mal nadobudnúť účinnosť 01.01.2024, ale jeho platnosť bola zrušená v rámci tzv. Sulíkovho kilečka. Namiesto povinného darovania vláda v tejto súvislosti iniciovala prípravu novely zákona, ktorá by umožnila potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti predávať. Tieto zmeny vnímame skôr pozitívne, aj keď v našom ponímaní neprinášajú efektívne riešenia problému, stále sa totiž točíme okolo trvanlivých potravín, kým prebytky z nich objemovo predstavujú oveľa menšie množstvá než napríklad čerstvé pečivo či ovocie. Hygienické štandardy sú nastavené veľmi prísne.
Vo viacerých krajinách EÚ fungujú supermarkety s potravinovými prebytkami alebo darovanie vareného jedla z cateringov, zatiaľ čo u nás sa pečivo považuje za jednu z najrizikovejších potravín a varené jedlo sa do troch hodín od prípravy nesmie predať ani darovať.
Majú slovenské reťazce povinnosť darovať potravinové prebytky alebo nejak obmedziť plytvanie potravinami?
Aktuálne reťazce nemajú žiadnu povinnosť darovať akékoľvek potraviny. Mali by však obmedziť svoje plytvanie, pretože sme sa ako krajina v rámci EÚ zaviazali, že znížime potravinový odpad o polovicu na úrovni retailu a spotrebiteľa. Samozrejme, je to bez penalizácie a predpokladám, že bude na konkrétnych obchodoch, ako sa ku tomu postavia. Napríklad také Tesco Slovensko už tento cieľ dávno splnilo a to aj vďaka tomu, že si svoj odpad dlhodobo meria a problém adresuje.
Aj v reštauráciách prichádza k plytvaniu jedlom. Existujú tu spôsoby, ktorými zamedziť plytvaniu?
Zariadenia verejného stravovania sú zodpovedné za približne 12% celkového potravinového odpadu. Ten vzniká z rôznych dôvodov od nákupu, cez uskladnenie až po spracovanie a je to obrovská škoda, pretože práve reštaurácia má často k dispozícii vybavenie, vďaka ktorému je schopná maximálne možne potraviny využiť. Free Food už druhý rok spolupracuje s profi šéfkuchármi, ktorí varia Zero Waste. Vojtech Végh založil prvú vegan a Zero Waste reštauráciu na svete a nedávno mu vyšla kniha o Zero Waste kuchyni, Anton Meszároš zas za pochodu pretransformoval zabehnutú reštauráciu na Zero Waste a nedávno založil Oztko, ktoré by sa malo venovať udržateľnému vareniu.
Dá sa povedať, kto plytvá potravinami najčastejšie? Existujú aj regionálne rozdiely?
Z rôznych zdrojov údajov vieme konštatovať, že príjem pravdepodobne nie je rozhodujúcim faktorom pri plytvaní. Zaujímavé je aj to, že medzi najväčších plytvačov sa radia menšie rodiny, ktoré bývajú v dome so záhradou. Ale stále nám chýbajú riadne dáta, vďaka ktorým by sme mohli plytvaniu v domácnostiach (a celkovo plytvaniu) lepšie porozumieť. Výskumný ústav potravinársky robil dotazníkový prieskum v roku 2017, ktorý bol ale skôr pilotným testovaním metodiky, do ktorého zapojili zamestnancov NPPC, čo bolo okolo 500 domácností. Aj roky po tom sú to jediné dáta, s ktorými sa dá ako-tak pracovať.
Aké sú najčastejšie dôvody, prečo v domácnostiach plytváme potravinami?
Zastrešujúcim dôvodom je nadmerný konzum, čiže kupujeme viac jedla, než stíhame skonzumovať. Ďalšie dôvody:
Nevieme ho správne skladovať – napríklad taká cibuľa v chladničke zhnije kvôli vlhku skôr než pri izbovej teplote zavesená v sieťke.
Nerozoznávame dátumy na obale, takže aj dobré jedlo putuje často automaticky po uplynutí DMT do koša.
Asi väčšina z nás zbytočne vyhadzujeme jedlé časti potravín, napríklad také karfiolové listy alebo šupky z tekvice sú vynikajúce.
V Anglicku prebieha kampaň „Look, Smell, Taste, Don´t waste“, s cieľom podnietiť ľudí, aby verili svojim zmyslom, predtým ako potraviny vyhodia. Pomohla by takáto kampaň aj u nás?
Každá taká kampaň, ktorá upozorňuje na problém food waste a ponúka riešenie, je nápomocná. My samozrejme v rámci osvety upozorňujeme aj na to, že pred vyhodením potraviny po exspirácii treba použiť zmysly, ale primárne sa sústredíme na to, aby ľudia rozoznávali dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. V podstate je to asi to isté, len z iného konca. Takže áno, pomohla by aj tu nejaká masová kampaň, Ministerstvo pôdohospodárstva malo takúto motiváciu, ale neviem, v akom je to štádiu.
Aké potraviny vyhadzujeme najčastejšie?
V domácnostiach sa najčastejšie vyhadzuje ovocie a zelenina a pečivo, ďalej varené jedlo a mliečne výrobky. Čo sa týka nejakých štatistík, ak by sme sa riadili odhadmi Eurostatu, na jedného Slováka pripadá 163 kg odpadu, čo je celkovo 890 000 000 kg, z toho domácnostiam sa pripisuje okolo 53% celkového odpadu z potravín. V porovnaní s ostatnými krajinami sa nachádzame v tej lepšej polovici krajín EU 28, avšak, podotýkam, hovoríme o odhadoch. Podľa výsledkov štúdie VÚP z domácností, na jedného obyvateľa pripadá 40-60 kg odpadu z potravín. Preto vždy zdôrazňujeme aj to, že u nás chýbajú celistvé a spoľahlivé dáta. Dúfame, že toto sa zmení už budúci rok, pretože našim členstvom v EÚ nám povinnosť merať potravinový odpad vyplýva.
Aký bol váš osobný moment, kedy ste sa začali zaoberať vaším potravinovým odpadom?
Nebol to moment osvietenia, ale išlo to skôr postupne, nakoľko k tomu, aby som neplytvala (všeobecne), ma od malička viedli rodičia. Po odchode z domu na výšku som mala šťastie aj na spolubývajúcich, s ktorými sme sa delili o jedlo a varili si recepty zo zvyškov, vtedy sa to vo mne ešte upevnilo, pretože som začínala viesť vlastnú mini domácnosť.
Aké sú vaše tipy ako neplytvať potravinami?
Určite mi pomáhajú menšie a pravidelné nákupy každý druhý až tretí deň. Všímam si, že keď nakupujem presné množstvá a na váhu, tak je pre mňa tvorba jedálnička a varenie oveľa príjemnejšie, pretože keď sa mi zvyškové potraviny nakopia, mám stres z toho, kedy a ako ich spotrebujem. Bývam v byte a veľmi sa mi osvedčilo trvanlivé potraviny po otvorení presýpať do uzatvárateľných sklenených nádob, kde sa ku nim nedostanú škodcovia. Na začiatku som si odpad aj merala, to mi pomohlo pochopiť, kde, prečo a aký odpad u nás doma vzniká. V neposlednom rade sa snažím mať prehľad v chladničke, aj o teplote, ktorú pravidelne kontrolujem pomocou kuchynského teplomera, ktorý si viete bežne zaobstarať v domácich potrebách.
Máte na svojom konte viaceré zaujímavé projekty, ako napríklad Pekný džem zo škaredých jabĺk alebo Komunitné chladničky. Aké sú plány Free Foodu na tento rok?
Tento rok sa chystáme naše aktivity rozšíriť o nový projekt Zero Waste kantína určený pre stredné a vysoké školy a taktiež pokračovať v zabehnutých projektoch, akými sú Zero Waste brunche a komunitné chladničky. Aktuálne ponúkame aj interaktívne online prednášky pre stredné školy. Čaká nás mnoho výziev aj v súvislosti s výskumným projektom FoodRUs, kde sme partnerom slovenského pilota zameraného na chlieb a pečivo. Samozrejme, počas celého roka budeme šíriť osvetu aj cez naše sociálne médiá – najaktívnejší sme na Instagrame, kde postujeme množstvo zaujímavých info a tipov. Tento rok sa nám podarilo vytvoriť novú online príručku, ktorá má od ľudí skvelý feedback. Plánujeme aj ďalší ZW receptár ku koncu roka a dúfame, že budeme môcť čo najviac prednášať a workshopovať, v ponuke máme aj ZW cateringy. Naším dlhodobým úsilím je aj to, aby na Slovensku fungovala v každom regióne redistribučná sieť potravinových prebytkov, v rámci ktorej by sa dali bezpečne darovať aj nebalené pečivo, chlieb a ovocie a zelenina.
Páči sa vám, čo píšeme?
Podporiť našu prácu môžete zaslaním darcovskej SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.
