Naša planéta je úžasné miesto: zdroj nášho života, domov neuveriteľných divokých zvierat a zložitých ekosystémov. Toľko veľa z toho, čo je na oceáne čarovné, sa skrýva pod hladinou vody. V skutočnosti vieme viac o povrchu Mesiaca ako o tajomných hĺbkach oceánov. Máme čo prebádať. Poďme sa teda ponoriť do niekoľkých faktov, ktoré vás môžu aj prekvapiť!
1.
Oceán pokrýva 71 % povrchu Zeme. Obsahuje tiež asi 96,5 % všetkej vody na Zemi. Keď ešte vezmeme do úvahy jeho úplnú hĺbku – až 10 kilometrov v najhlbších hĺbkach Pacifiku – predstavuje viac ako 99 percent všetkého životného priestoru na planéte.
2.
Oceán ovplyvňuje a reguluje klímu Zeme a pôsobí ako „srdce“ planéty. Oceánske prúdy cirkulujú životne dôležité teplo a vlhkosť po celej zemeguli, podobne ako ľudský obehový systém. Ak sa tieto vzorce prerušia, mohlo by to mať vážne následky pre všetok život na Zemi.
3.
V oceáne je dostatok soli na pokrytie celého povrchu Zeme. Ak by sa soľ v oceáne dala odstrániť a rovnomerne rozložiť po zemskom povrchu, vytvorila by vrstvu hrubú viac 166 metrov, čo je približne výška 40-poschodovej kancelárskej budovy.
4.
Prečo je oceán slaný? Táto soľ väčšinou pochádza z hornín na súši a je transportovaná dažďovou vodou a riečnymi vstupmi do mora. Môže byť tiež kvôli obrovským masám minerálov a oxidu uhličitého, ktoré sú vyvrhnuté do oceánu z hydrotermálnych prieduchov na morskom dne. Ďalším dôvodom sú tzv. soľné kupoly, čo sú vlastne obrovské ložiská soli, ktoré sa nachádzajú pod hladinou oceánov. Posledným procesom, ktorý dodáva soľ do oceánov, je podmorský vulkanizmus, a teda erupcie sopiek pod vodou.
5.
Zmapovaných je menej ako 10 % svetového oceánu. Máme lepšie mapy Marsu ako oceánu. Hoci sú ľudia obklopení oceánom, viac ako 80 % jeho hĺbok je „nezmapovaných, nepozorovaných alebo nepreskúmaných. Je to z veľkej časti preto, lebo je veľmi ťažké a drahé preskúmať hlboký oceán, kde môže byť tlak až 1 000 barov.
6.
Dno oceánu sa hýbe! Dno oceánu sa skladá prevažne z čadiča a iných vyvretých hornín, ktoré tvoria to, čo je známe ako oceánska kôra. Ako sa tektonické platne rozširujú, roztavená magma stúpa na dno oceánu a vytvára stredooceánsky hrebeň, ktorý je súčasťou aktívnych tektonických procesov, ktoré formujú našu planétu.
7.
Počet druhov, ktoré žijú v oceáne, nie je známy. Eukaryoty sú rastliny, zvieratá a huby nachádzajúce sa na Zemi. Niektoré štúdie odhadujú, že na celom svete existuje asi 8,7 milióna eukaryotických druhov, z ktorých asi 2,2 milióna je morských, čo znamená, že asi štvrtina všetkých eukaryotických druhov žije v oceáne. Podľa Svetového registra morských druhov je v súčasnosti 240 470 akceptovaných druhov, ale predpokladá sa, že je to len malá časť zo všetkých existujúcich, pričom každý deň sa objavuje nový podmorský život.
8.
Oceán je najväčším zdrojom kyslíka na Zemi. Riasy a malý oceánsky fytoplanktón sú zodpovedné za produkciu asi 70 percent všetkého atmosférického kyslíka. Oceán tiež absorbuje asi tretinu všetkého oxidu uhličitého vyprodukovaného na Zemi a ukladá 50-krát viac oxidu uhličitého ako atmosféra. Ako však oceán absorbuje čoraz viac oxidu uhličitého, jeho voda sa okysľuje, čo morským živočíchom sťažuje dýchanie. Aktuálne je oceán už o 30 % kyslejší v porovnaní s obdobím pred 250 rokmi.
9.
Vedeli ste, že voda padá aj “pod vodou”? Angel Falls je najvyšší pozemný vodopád, ktorý sa nachádza vo Venezuele. Najvyšší „vodopád“ je však v skutočnosti pod hladinou. Ide o katarakt Dánskeho prielivu, ktorý sa nachádza medzi Grónskom a Islandom a meria 3 500 metrov. Porovnajte to s najvyšším vodopádom na súši, Angel Falls, ktorého celková výška je “iba” 979 m. Pod oceánom je možné nájsť aj rieky a jazerá. Keď sa slaná voda a sírovodík spoja, stane sa voda hustejšia ako tá vôkol nej, čo jej umožní vytvoriť jazero alebo rieku, ktorá tečie pod hladinou.
10.
Asi 3 miliardy ľudí sa spoliehajú na ryby a iné morské druhy ako na hlavný zdroj obživy a bielkovín. Škody na oceáne a jeho biotopoch by mohli spôsobiť potravinovú a nutričnú neistotu pre všetkých ľudí, ktorí sa spoliehajú na ryby vo svojej strave, ako aj ekonomické ťažkosti pre viac ako 60 miliónov ľudí zamestnaných v rybolove po celom svete. Pre zaujímavosť obyvatelia EÚ skonzumujú v priemere až 24 kg morských plodov ročne!
11.
Na Mesiaci bolo rovnako veľa ľudí ako v najhlbších častiach mora. Dvanásť ľudí bolo na Mesiaci a presne toľko aj v Mariánskej priekope – najhlbšom bode oceánu, neprístupnom kvôli extrémnym tlakovým podmienkam. Jedným z nich bol aj filmový režisér a producent James Cameron.
12.
Najrozsiahlejšie pohorie sveta je (z väčšej časti) pod vodou. Stredooceánsky hrebeň je dlhý 65 000 km – takmer osem krát dlhší ako Andy. Tento monolitný horský reťazec je z 90% ponorený a prechádza medzi všetkými svetovými kontinentmi v priemernej hĺbke vody 2 500 metrov.
13.
Na každú metrickú tonu oxidu uhličitého uvoľneného do ovzdušia zmiznú tri metre štvorcové arktického morského ľadu. Ak by sa všetok svetový ľad roztopil, hladina oceánov by stúpla takmer o 70 metrov.
14.
Keď veľryby uhynú, potopia sa na dno oceánu a prenesú obrovské množstvo uhlíka uloženého v ich telách z povrchových vôd do hlbín mora, kde môže zostať po stáročia.
15.
Neviditeľná klimatická hranica medzi studenými vodami v oblasti Antarktídy a teplejšími vodami vo zvyšku oceánu bráni výmene morského života a robí oblasť Antarktídy jedinečnou. Táto neviditeľná hranica sa nazýva Antarktická konvergencia.
16.
Teploty v Južnom oceáne (známy aj ako Antarktický oceán) sa pohybujú od -2 do 10 °C. Voda na dne oceánu však môže byť aj neuveriteľne horúca. Voda vychádzajúca z hydrotermálnych prieduchov na morskom dne môže mať teplotu takmer 400º C. Hydrotermálne prieduchy, známe aj ako hlbokomorské prieduchy, sa vyskytujú tam, kde sa rozprestierajú dve tektonické platne, napríklad Eurázijská a Severoamerická platňa uprostred severného Atlantiku. Magma v týchto miestach stúpa a ohrieva morskú vodu, ktorá sa potom uvoľňuje ako biely alebo čierny „dym“.
17.
Podľa odhadov, každý deň náhodne zahynie v rybárskych sieťach 800 veľrýb, delfínov alebo sviňúch ako vedľajší úlovok. Z tohto dôvodu si EÚ stanovila zníženie vedľajších úlovkov za jednu zo svojich priorít pre udržateľný rybolov, pričom podporuje monitorovanie úlovkov, rybársky výstroj a postupy, ktoré minimalizujú vedľajšie úlovky.
18.
Plasty tvoria 80 – 85 % morského odpadu v EÚ, pričom plasty na jedno použitie predstavujú až 50 %. Každý rok sa do oceánu dostane až 12,7 milióna ton plastov. Oceán obsahuje až 51 miliárd častíc mikroplastov, čo je 500-krát viac ako je počet hviezd v našej galaxii!
19.
Pod morom je viac historických artefaktov ako vo všetkých svetových múzeách. Len pri Florida Keys leží okolo 1000 vrakov lodí, z ktorých niektoré sa nachádzajú v Národnej morskej rezervácii Florida Keys. V posledných rokoch boli vytvorené ďalšie podmorské múzeá, vrátane ponorenej bronzovej sochy v Stredozemnom mori, Christ of the Abyss (bronzová socha Ježiša Krista od Guida Gallettiho).
20.
Tichý oceán je najväčší svetový oceán. Má okolo 25 000 ostrovov, čo je viac ako kdekoľvek inde na planéte.
Podnietila vás niektorá z týchto skutočností k tomu, aby ste sa chceli dozvedieť viac o oceánoch? To sme radi! Určite sa k tejto téme v budúcnosti vrátime a do tajomných hĺbok oceánu sa spolu ešte ponoríme.
Titulný obrázok: zdroj pexels.com
