Deň 16. október ako „Svetový deň potravy“ bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO – Food and Agriculture Organisation of the United. Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete. Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu plytvania jedlom. V chudobnejších krajinách sa zase rieši ich nedostatok.
V aktuálnej analýze sa analytička WOOD & Company Eva Sadovská venovala tomu, koľko Slováci na potraviny míňajú, ako sa vyvíjajú ich ceny, ako nimi plytváme a či sme sa už bioodpad z kuchyne naučili triediť. Analýza vychádza z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR, Eurostatu a Bielej knihy odpadového hospodárstva v SR, ktorej autorom je Zväz odpadového priemyslu.
Na potraviny míňame pätinu zo svojich rodinných rozpočtov
Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín takmer 20 % zo svojho rodinného rozpočtu. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku jedenáste najnižšie v EÚ. Faktom však je, že vlani boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ a to o 1,9 %.
U našich susedov z V4 nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás a to o – 5 % (ČR), – 12 % (Maďarsko) a – 28 % (Poľsko). Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2022.
Tempo zdražovania potravín v tomto roku postupne spomaľuje. Za prvých 8 mesiacov dosiahla priemerná inflácia potravín 22,2 %. Kým v prvom štvrťroku sme si za ne medziročne priplácali viac o cca 28 %, v auguste išlo už „iba“ o 13,5 %. Očakáva sa, že inflácia potravín by mohla spomaľovať aj v nasledujúcich mesiacoch a ešte viac sa priblížiť k úrovni 10 %. Avšak v rámci krajín EÚ patríme medzi tie, ktoré majú tento rok jedno z najvýraznejších zdražovaní potravín a nealkoholických nápojov. Predbehlo nás (výraznejšie) iba Maďarsko a dobehli nás (takmer) Estónsko a Litva.
Niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní zase potravinami plytvajú
Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 16 % slovenských domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi alebo domácností 2 dospelých s viac ako tromi deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť niečo cez 8 % domácností v EÚ.
V roku 2020 pripadalo na jedného obyvateľa SR 83 kg potravinového odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %, t.j. 65 kg na obyvateľa. Vyplynulo to z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere uplynulého roka 2022 zverejnil Eurostat. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.
Práve tento druh odpadu je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach. Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur.
Väčšina Slovenska triedi kuchynský bioodpad už viac ako 2 roky
Samosprávy majú už viac ako 2 roky (od 1. júla 2021) povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Výnimku a odklad do 31. decembra 2022 mali iba Bratislava, Košice a Prešov, ktoré zo zmesového komunálneho odpadu vyrábajú teplo a elekrinu v zariadaniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa aj naďalej netýka tých samospráv alebo ich častí, ktorých domácnosti bioodpad z kuchyne na 100 % kompostujú.
