Život na našej planéte prekvital milióny rokov, pretože sme mali ozónovú vrstvu, ktorá nás chránila pred slnečnými lúčmi. Zatiaľ čo teplo slnka je nevyhnutné pre naše prežitie, jeho ultrafialové žiarenie je škodlivé pre ľudí, rastliny, zvieratá a našu planétu. Len si predstavte, že ak zostanete na slnku príliš dlho, hoci je ozónová vrstva stále na svojom mieste, vaša pokožka sa spáli. Čo by sa stalo, keby sme nemali ozónovú vrstvu? Celá naša planéta sa by sa pomaly “usmažila.”
Fakty o ozónovej vrstve
- Ozón je forma prirodzene sa vyskytujúceho plynu a 90 % ozónu našej planéty sa nachádza v stratosfére. Neustále sa porušuje a obnovuje. Slnko obnovuje ozón a chemikálie v našej atmosfére ho ničia. Ide o zložitý prírodný cyklus. Chemické látky produkované ľuďmi sú zodpovedné za stenčovanie ozónovej vrstvy. Žiaľ, niektorí stále neveria, že je to pravda.
- Ozónová vrstva filtruje väčšinu ultrafialového žiarenia nášho slnka a bráni mu preniknúť až k nám. Pomáha tiež regulovať teplotu zemskej atmosféry, čím nás chráni pred prehriatím alebo zamrznutím. Keď je ozónová vrstva v poriadku, chráni pred UV žiarením a udržiava dostatok tepla na zachovanie flóry a fauny na Zemi.
- Na každých 10 miliónov molekúl kyslíka pripadajú len približne tri molekuly ozónu, napriek tomu hrá v našej atmosfére mimoriadne dôležitú úlohu. Koncentrácia ozónu v atmosfére prirodzene kolíše v závislosti od ročných období a zemepisných šírok.
- V najhrubších miestach je ozónová vrstva hrubá len niečo okolo 50 km. Nachádza sa asi 15 až 30 km od povrchu Zeme, v stratosfére. Ozón však existuje v malých množstvách v celej našej atmosfére a dokonca aj v blízkosti zemského povrchu. 90% z toho je však v ozónovej vrstve.
- Atmosférický ozón je niekedy označovaný ako „dobrý“ ozón pre svoju ochrannú úlohu a nemal by sa zamieňať s troposférickým alebo prízemným „zlým“ ozónom, kľúčovou zložkou znečistenia ovzdušia, ktorá je spojená s respiračnými ochoreniami. Keď je ozón “dole”, na zemskom povrchu, je deštruktívny pre rastliny, zvieratá a ľudské zdravie, pretože má silné reakcie s inými molekulami. Úrovne ozónu v blízkosti zemského povrchu sa zvyšujú nielen v mestách, ale aj vo vidieckych oblastiach. To môže spôsobiť fotochemický smog a rôzne zdravotné problémy.
- V roku 1985 vedci objavili nad Antarktídou výrazné narušenie ozónovej vrstvy. Nazýva sa to síce diera, ale v skutočnosti to ako diera nevyzerá. Vinníkom bol CFC – chlór fluorovaný uhľovodík a HCFC – hydrochlór fluórovaný uhľovodík, ktoré sú tiež skleníkovými plynmi. CFC sa používa napríklad v chladiacich jednotkách, hasiacich prístrojoch a aerosóloch. Chlórfluórované uhľovodíky – CFC – sa rozkladajú v stratosfére a uvoľňujú chlór. Atómy chlóru napádajú ozón, rozkladajú ho a poškodzujú. Každý atóm chlóru môže zničiť až 100 000 molekúl ozónu, čím sa ozón likviduje oveľa rýchlejšie, než sa dá nahradiť.
- „Diera“, ktorá bola objavená v Antarktíde, mala viac ako 29 miliónov štvorcových kilometrov – viac ako Rusko a Kanada dohromady! V závislosti od ročného obdobia sa tam vyčerpalo až 60 % ozónovej vrstvy. „Diera“ je vlastne oblasť stratosféry s extrémne nízkou koncentráciou ozónu, ktorá sa každoročne opakuje na začiatku jari na južnej pologuli (august až október). Na severnom póle je degradovaná ozónová vrstva zodpovedná za rýchle tempo otepľovania Arktídy, podľa štúdie z roku 2020 publikovanej v Nature Climate Change. CFC je silnejším skleníkovým plynom ako oxid uhličitý, najrozšírenejší plyn otepľujúci planétu.
- Ako veľký prejav solidarity podpísalo niekoľko krajín v roku 1987 Montrealský protokol s prísľubom obmedzenia používania CFC, HCFC a iných látok, ktoré sú škodlivé pre ozónovú vrstvu. Takmer 100 škodlivých látok bolo vyradených a výroba a spotreba týchto látok klesla o 98 %.
- Ak by sme prestali používať všetky chemikálie, ktoré poškodzujú ozón, nakoniec by sa sám obnovil. Ak by sa tieto dennodenné škody zastavili, mohla by sa ozónová vrstva opraviť približne za 50 rokov.
- Vystavenie sa väčšiemu množstvu UV žiarenia môže spôsobiť rakovinu kože, ochorenia očí a oslabiť imunitný systém človeka. Ďalšie poškodzovanie ozónovej vrstvy môže spôsobiť, že Zem bude neúrodná.
Jedna dobrá správa na záver
V správe zverejnenej začiatkom roku 2023 vedci, ktorí sledujú ozónovú vrstvu, poznamenali, že zemská atmosféra sa zotavuje. Ozónová vrstva sa do roku 2040 obnoví do stavu z roku 1980 – ešte predtým, ako sa objavila ozónová diera. Vytrvalejšie ozónové diery nad Arktídou a Antarktídou by sa mali obnoviť do roku 2045 a 2066.
Čo môžeme urobiť my?
Na prijatie opatrení nepotrebujeme ďalšiu krízu; teraz môžeme prispieť svojím dielom a zabrániť tomu, aby sa krízový stav opakoval.
- Znížte spotrebu – Znovu použite – Recyklujte.
- Ak môžete ísť pešo, vlakom alebo autobusom, urobte tak. Znižuje to znečistenie spôsobené emisiami osobných vozidiel.
- Nakupujte energeticky úsporné domáce spotrebiče.
- Šetrite energiu.
- Používajte výrobky pre domácnosť, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu.
- Prestaňte používať pesticídy.
- Zasaďte viac stromov.
Bez ozónovej vrstvy by sa Zem zmenila na neúrodnú pustatinu s veľmi malým množstvom života, zostali by len jednobunkové organizmy a možno ešte tvory z hlbokých oceánov. Slnečné žiarenie by zabilo všetky rastliny, zvieratá aj ľudí. S týmito faktami o ozónovej vrstve, možno viac ľudí pochopí, ako veľmi ju musíme chrániť. Čo môžete urobiť ešte dnes? 16.9. je totiž. Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy. Zamyslime sa spolu. 🙂
