V regióne Gemer a Malohont sa nachádza množstvo na prvý pohľad nenápadných vidieckych kostolov. Tie však pod nánosmi času skrývajú pamiatky, ktoré patria k vrcholom stredovekého výtvarného umenia celoeurópskeho významu. Ako je možné, že v tejto časti Slovenska vznikalo také množstvo fresiek porovnateľných s tými, ktoré sa dajú nájsť napr. v Taliansku? Čo sa na týchto historických skvostoch v priebehu dejín najviac podpísalo a v akom stave dnes sú?
Súbor pamiatok v dnešných regiónoch Gemer a Malohont je dedičstvom histórie, ktorá sa na tomto území formovala od raného stredoveku. V minulosti išlo o veľmi bohaté stolice Uhorského kráľovstva. Žili v nich významní šľachtici, ktorí mali blízko ku kráľovskému dvoru.
„Boli to majitelia rozsiahlych pozemkov s výraznými výnosmi z hospodárenia, hlavne z baníctva. Títo ľudia cestovali po Európe a mali prehľad o aktuálnom dianí. Ich snaha o udržanie si dobovej prestíže v kombinácii s typickou stredovekou zbožnosťou prispeli k tomu, že sa stali donátormi sakrálnych objektov, ktoré boli ich reprezentáciou. Tak vznikol súbor kostolov, ktorý patrí medzi zlatý fond stredovekej architektúry na Slovensku,“ vysvetľuje David Raška – architekt a expert na obnovu pamiatok zo združenia Gotická cesta.
Tím Gotickej cesty patrí aktuálne medzi najaktívnejšie občianske združenia, ktoré pomáhajú obnovovať a popularizovať historické dedičstvo na území Slovenska. Robí tak s najvyšším rešpektom k odkazu minulosti, a tiež kultúrno-prírodnému kontextu krajiny, ktorej sú tieto pamiatky po stáročia súčasťou. Túto tému v rozhovore s Davidom Raškom približuje nový diel enviropodcastu Nadácie VÚB Atlas.
Podpora pre ohrozené pamiatky
Región Gemer je z historického kontextu špecifický aj tým, že ostal po období reformácie väčšinovo protestantský. Aj vďaka tomu množstvo kostolov v rukách evanjelikov neskôr neprechádzalo barokovými úpravami, čím došlo k ich konzervácii. „Po útlme baníckej a priemyselnej činnosti na prelome 19. a 20. storočia začal tento región ekonomicky upadať. Tým pádom vlastníci pamiatok nemali financie na to, aby ich pretvárali, v dôsledku čoho sa zachovali dodnes v autentickej podobe. Zároveň, ekonomické slabnutie komunít spôsobilo, že sa v súčasnosti potrebujeme týmto stavbám venovať, pretože sa stávajú ohrozenými,“ hovorí odborník David Raška zo združenia, ktoré sa o tieto pamiatky dlhodobo stará v spolupráci s ich vlastníkmi, správcami, miestnymi samosprávami, pamiatkarmi, odborníkmi na cestovný ruch a ďalšími expertmi.
Práve v záujme záchrany tohto unikátneho kultúrneho dedičstva vznikla tento rok nová spoločná iniciatíva. Združeniu Gotická cesta sa podarilo spojiť s Nadáciou VÚB, ktorá patrí dlhodobo medzi najväčších podporovateľov záchrany pamiatok na Slovensku. Tá sa po obnove ikonickej Kalvárie v Banskej Štiavnici rozhodla prispieť grantom v celkovej výške 500-tisíc eur v horizonte piatich rokov na obnovu a reštaurovanie piatich vzácnych kostolov Gotickej cesty.
„Sú to finančné prostriedky, ktoré by za iných okolností nebolo možné získať. Táto podpora nám umožňuje preskočiť mnoho rokov, kedy by sa tieto peniaze získavali po malých častiach. Jednorazovo tak môžeme počas piatich rokov obnoviť päť vybraných kostolov,“ hodnotí význam partnerstva s Nadáciou VÚB David Raška. Prvý z významných objektov, kde boli na základe tejto podpory v ostatných týždňoch dokončené reštaurátorské práce, je rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých v Henckovciach. Kostol v rožňavskom okrese z konca 13. storočia odhalil počas pamiatkovej obnovy doteraz neznáme výjavy, ktoré boli dlhé roky skryté pod omietkami. „Ide o zaujímavosť, aká na Slovensku nemá úplne paralelu. Podarilo sa tu objaviť doposiaľ najmladšie dochované fresky na Gemeri, ktoré pochádzajú už z reformačného obdobia,“ hodnotí v rozhovore s moderátorkou Danou Brixovou David Raška.
Vypočujte si celý rozhovor v podcaste Atlas
- Ktoré ďalšie historické súvislosti prispeli k tomu, že sa dnes na Gemeri zachovalo také množstvo vzácneho sakrálneho umenia?
- Aké umelecké hodnoty sa tu už podarilo doposiaľ zachrániť?
- Čo bolo hlavnou motiváciou a impulzom, vďaka ktorému vznikla iniciatíva Gotická cesta? Akým spôsobom toto neziskové združenie postupuje pri práci s konkrétnymi pamiatkami a koho všetkého prepája?
- Gotická cesta je nielen o obnove pamiatok, ale aj kultúrnohistorická trasa po pamiatkach. Organizuje pravidelne množstvo podujatí, festivalov a vzdelávacích aktivít pre verejnosť. Na čo sa môžu priaznivci tejto témy a cestovatelia za históriou počas budúcoročnej sezóny tešiť?
- Veľkou zásluhou združenia je aj zaradenie fresiek z 12 kostolov Gotickej cesty na zoznam Európskeho dedičstva. Ako sa to podarilo a čo z toho pre Gemer vyplýva?
- Mení sa už dnes vzťah ľudí k pamiatkam a vnímanie ich hodnoty?
Odpovede prináša 13. epizóda enviropodcastu Nadácie VÚB Atlas.
Vypočuť si ju môžete na Spotify:
Titulný obrázok: Tím Gotickej cesty patrí medzi najaktívnejšie združenia, ktoré pomáhajú obnovovať a popularizovať historické dedičstvo na území Slovenska. Zdroj: OZ Gotická cesta
