Súčasné klimatické ciele a politiky nám zatvárajú dvere pred udržaním oteplenia pod 1,5 °C, limitom ktorý bol stanovený v Parížskej dohode. Dobrou správou je, že je stále čas to zmeniť. Konštatuje to Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), ktorý predstavil správu III. pracovnej skupiny v rámci šiestej hodnotiacej správy (AR6). Správa je prelomovou publikáciou o spôsoboch riešenia klimatickej krízy.
Plány a politiky krajín v oblasti klímy nie sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody
Súčasné vládne politiky sú receptom na zlyhanie napriek tomu, že riešenia na udržanie globálneho oteplenia pod 1,5 °C máme na stole. Vyplýva to z najnovšej správy III. pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberá mitigáciou klimatickej krízy. Najnovšie vedecké poznatky poukazujú na to, že napriek rastúcim opatreniam v oblasti klímy sú dnes globálne emisie o 54 % vyššie ako v roku 1990, kedy sa začali medzinárodné rokovania o klíme. Zo správy IPCC však jasne vyplýva, že existujú riešenia, ako môžeme v priebehu 8 rokov znížiť globálne emisie aspoň o polovicu a odtiaľ smerovať k nulovým emisiám.
Správa poskytuje pohľad na súčasný stav emisií skleníkových plynov. Poukazuje na to, že rozvinuté krajiny so 16 % svetovej populácie sú zodpovedné za 45 % kumulatívnych emisií CO2 od roku 1850 a dnes vypúšťajú 24 % globálnych emisií skleníkových plynov. Oproti tomu najmenej rozvinuté krajiny, ktoré tvoria približne 14 % populácie sa podieľajú na emisiách len približne na 3 %. Čo sa týka domácností, celosvetovo sa top 10 % domácností podieľa až na 34 – 45 % emisií týkajúcich sa spotreby.
Správa tiež upriamuje pozornosť na to, že 23 – 42 % celosvetových emisií skleníkových plynov je spojených s potravinovými systémami. V energetike je súčasná fosílna infraštruktúra bez skorého vyradenia alebo zníženia spotreby nezlúčiteľná s cieľmi Parížskej dohody. Napriek tomu financie do fosílnych palív ešte stále prevyšujú tie na opatrenia pre mitigáciu a adaptáciu.
Solárna a veterná energia, elektrifikácia a zvyšovanie energetickej efektívnosti
Podľa IPCC však existujú jasné riešenia, ako do roku 2030 znížiť globálne emisie skleníkových plynov aspoň o polovicu, pričom viac ako polovica tohto potenciálu sa dá dosiahnuť s nízkymi alebo dokonca zápornými nákladmi. To znamená, že ich realizácia je lacnejšia ako pokračovanie v súčasných trendoch využívania fosílnych palív. Zásadnú úlohu pritom zohráva solárna a veterná energia, elektrifikácia a zvyšovanie energetickej efektívnosti. Správa navyše ukazuje, že jednotkové náklady na solárnu energiu klesli od roku 2010 o 85 % a na veternú energiu o 55 % a tieto sú v súčasnosti rovnaké alebo lacnejšie ako náklady na uhlie a plyn. Okrem zásadných opatrení v oblasti energetiky sa zdôrazňuje význam obnovy a ochrany lesov a iných prírodných ekosystémov, zlepšenia sekvestrácie uhlíka v poľnohospodárstve a zmeny stravovania.
,,Slovensko je krásnou prípadovou štúdiou toho, na čo poukazuje dnešná správa medzivládneho panelu pre zmenu klímy. Ani u nás totiž problémom nie je nedostatok lacných a dostupných riešení klimatickej krízy, ale nevôľa našich politických predstaviteľov. Stačí sa pozrieť na postoj vlády k aktuálnej otázke závislosti od fosílneho plynu, ktorá nás ženie hlbšie a hlbšie do klimatickej krízy a prispieva k financovaniu utrpenia, ktorého sme svedkami na Ukrajine. Napriek tomu, tu nevidíme žiadne reálne kroky, ako sa jej zbaviť a snažíme sa ju udržať pri živote za každú cenu. Čo sa ešte musí stať na to, aby sa naša vláda konečne zobudila a začala investovať do energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie? Nechceme snáď riešenia, ktoré sú dobre nielen pre klímu, ale aj pre samotných ľudí na Slovensku, ktorí dnes trpia rastúcimi cenami energií?” povedala Katarína Juríková, riaditeľka Greenpeace Slovensko.
„Fosílne palivá a peniaze, ktoré do nich prúdia, sú hlavnou príčinou klimatickej krízy, konfliktov a vojnových konfliktov, ktoré spôsobujú obrovské utrpenie ľudí na celom svete. Zatiaľ, čo naši lídri tvrdia, že v oblasti klímy robia všetko, čo je v ich silách, vedci práve dokázali, že to tak nie je. Vlády nemajú žiadne ospravedlnenie na to, aby naďalej vyhadzovali peniaze na fosílne palivá, z ktorých profituje len pár ľudí. Hrozby aj príležitosti sú väčšie ako kedykoľvek predtým. Ale rovnako aj sila ľudí, ktorí sa zjednotia v záujme zmeny,“ uviedla Kaisa Kosonen, politická poradkyňa Greenpeace Nordic.
Dnešná správa potvrdzuje, že plány a politiky krajín v oblasti klímy nie sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody. Správa tak poskytuje vládam rámec, ako splniť sľuby o prehodnotení národných cieľov v oblasti mitigácie klimatickej krízy do konca roka 2022, ku ktorým sa zaviazali minulý rok v Glasgowe na samite OSN o klíme. Na ďalšom samite COP27, ktorý sa uskutoční koncom tohto roka v Egypte, budú musieť krajiny reagovať aj na závery IPCC týkajúce sa neustáleho nedostatku opatrení.
Správa III. pracovnej skupiny je tretím príspevkom k šiestemu hodnoteniu IPCC a dopĺňa správy I. pracovnej skupiny o fyzikálnych poznatkoch klimatickej zmeny a II. pracovnej skupiny o dôsledkoch, adaptácii a zraniteľnosti. Celú šiestu hodnotiacu správu IPCC uzavrie v októbri súhrnná správa.
Zdroj: GREENPEACE Slovensko
Titulný obrázok: Freepik.com
Páči sa vám, čo píšeme?
Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.
