Na Slovensku máme zhruba 80 hradných zrúcanín, ktoré sú v procese obnovy. Pri nej dochádza väčšinou ku konfliktu medzi záchranou kultúrnej pamiatky a ochranou prírody. Tento problém začali riešiť dobrovoľníci, ktorí sa venujú oživovaniu starých hradov. Dnes už pri návšteve 10 zrúcanín možno pozorovať pozitívne zmeny – nielen krajšie a stabilnejšie hradné múry, ale aj vzácne druhy živočíchov a rastlín, ktoré tu spolunažívajú a dotvárajú unikátny zážitok z výletu do prírody.
Za touto myšlienkou stojí platforma Zachráňme hrady – združenie, ktoré spája až 34 aktívnych skupín dobrovoľníkov zo všetkých kútov Slovenska, ktorých hlavnou doménou je obnova hradných ruín. Novému konceptu, na ktorý sa podujali zhruba pred štyrmi rokmi, dali názov Biohrad.
„Ide o inovatívny prístup, ktorý vníma hradnú ruinu ako hodnotný biotop. Toto doposiaľ nebolo v metodikách obnovy hradov vôbec brané do úvahy. Naším cieľom je takto dostať prírodnú aj kultúrnu hodnotu hradu do rovnováhy,“ hovorí Martin Sárossy, zástupca združenia Zachráňme hrady a spoluautor iniciatívy Biohrad.
Z celkového počtu 78 obnovovaných hradných ruín na Slovensku sa viac ako polovica nachádza na lesných pozemkoch, ktoré spadajú dlhodobo do chránených území. „To je medzi mnohými hradármi vnímané ako niečo negatívne, čo brzdí obnovu. Myšlienka projektu Biohrad však umožňuje, aby sa aktivity na podporu biodiverzity hradu mohli stať súčasťou samotnej obnovy hradných murív a jej financovania,“ vysvetľuje v rozhovore projektový manažér Martin Sárossy, ktorý prišiel s konceptom Biohrad. Práve téme citlivej obnovy hradov ako jedinečných miest pre život vzácnych druhov živočíchov a rastlín sa venuje ďalší diel enviropodcastu Nadácie VÚB Atlas.
Hľadanie balansu medzi ochranou kultúrneho a prírodného dedičstva
Opustené hradné zrúcaniny sa prirodzene rokmi dostávajú do područia prírody. Obrastá ich vegetácia, kroviny, divoké skalničky. V ruinách vznikajú pukliny, ktoré sa stávajú domovom pre rôzne druhy vzácnych vtákov, netopierov, jašteríc, hmyzu a množstvo ďalších živočíchov .
Okolo roku 2000 začali na Slovensku vznikať občianske združenia, ktoré chceli vrátiť hradným ruinám ich kultúrnu hodnotu. Aby pamiatky ochránili, štandardom sa stalo klčovanie rastlín, murovanie dutín a ďalšie zásahy necitlivé voči prírode. „Podľa nás je to obrovská škoda. Aj prírodná hodnota hradu má veľký význam a dokáže poskytnúť návštevníkom určitú formu zážitku. Chceme, aby bola zrúcanina spoločným dielom človeka, ale aj prírody. Nechceme mať všade obnovené sterilné hrady, bezduchú masu kameňov a malty a neprirodzene vykosený zelený anglický trávnik. Hrad je pekný, keď to tam bzučí, škrieka, spieva, šuchoce. A tak sme sa rozhodli k obnove pristupovať inak,“ hovorí Martin Sárossy z platformy Zachráňme hrady. Nápad Biohrad vznikol pred štyrmi rokmi na hrade Plaveč, kedy dobrovoľníci nechali pri obnove múrov štrbiny na hniezdenie pre sýkorky. Odvtedy sa tento princíp rozšíril už na 10 hradov a budú pribúdať ďalšie.
V roku 2023 sa napríklad z tejto iniciatívy podarilo na hradoch Turňa a Hanigovský hrad osadiť 30 búdok pre netopiere, dážďovníky a ďalšie vtáky. „Dážďovníky sú typickým druhom, ktorý kedysi obýval skalné bralá. Presťahoval sa však na sídliská, kde dochádza k ničeniu ich hniezd pri zatepľovaní panelákov. Hrady predstavujú pre tieto vtáky ideálne miesto. Sú nielen užitočné, ale hradnú scenériu tiež oživia svojimi akrobatickými letmi aj zvukovými prejavmi,“ vysvetľuje Martin Sárossy, ktorý je zároveň vyštudovaný ornitológ.
Popri starostlivosti o hniezdenie sa dobrovoľníci venujú aj výsadbe rastlín. Napr. na hradoch Lietava a Turňa tak pribudli na murivách koberce skalničiek, ktoré obsahujú živné rastliny pre húsenice vzácnych druhov motýľov. Na hrade Tematín a Hanigovskom hrade začali v rámci údržby areálu aj s pastvou kôz. „Krovinorez zomelie všetko, dochádza k akejsi sterilizácii prostredia. Naopak, pastva predstavuje prirodzený spôsob, ktorý prináša množstvo benefitov, napr. aj pre hmyz, ktorý je viazaný na kozí trus. Biodiverzita tak naberá na sile, je pestrejšia a bohatšia,“ vysvetľuje v rozhovore s redaktorkou Danou Brixovou ochranár.
Zdroj: Zachráňme hrady
Ocenenie, ktoré spája
Združenie Zachráňme hrady si za svoj jedinečný a stále viac rozmáhajúci sa prístup vyslúžilo aj verejné uznanie enviro expertov. Stalo sa jedným zo šiestich držiteľov ocenenia Nadácie VÚB Atlas. „Táto cena pre nás znamená veľké uznanie, zadosťučinenie a tiež istú formu premostenia. Aj v našich kruhoch sú dobrovoľníci, ktorí prírodu v rámci obnovy hradu vnímajú ako niečo negatívne. A druhý tábor má zas opačný pohľad a do popredia kladie prírodné hodnoty pred kultúrnymi. Myslím, že táto cena nám pomáha pri spájaní týchto dvoch skupín a hľadaní cesty pre vzájomné porozumenie medzi nami,“ hodnotí význam získania enviroceny Atlas spoluautor myšlienky Biohrad.
Nadšenci zo združenia Zachráňme hrady majú pred sebou ešte veľa práce. Chcú inšpirovať ostatných realizátorov obnovy, ďalej rozširovať štatút Biohrad na slovenských zrúcaninách, propagovať jeho myšlienku medzi odbornou verejnosťou aj návštevníkmi hradov. A popri tom budú ďalej bojovať aj za legislatívne zmeny. Dlhodobou snahou je komunikovať so štátnymi inštitúciami s cieľom vyňať pamiatky z oblastí s najvyšším stupňom ochrany prírody, aby mohla napredovať bez zbytočných komplikácií ich citlivá obnova.
Oživovanie hradných ruín prebieha na Slovensku krok po kroku, v tomto procese je potrebné si stanovať ciele postupne. Napriek tomu idú podľa Martina Sárossyho naši dobrovoľníci svojím nadšením aj výsledkami príkladom susedným krajinám. „Keď prídete na hrad, kde sú dobrovoľníci, kde sa niečo deje, určite ich veľmi poteší spätná väzba. Len sa ich, prosím, nepýtajte, kedy už bude obnovený hrad. To je taká najčastejšia otázka, na ktorú je nám vždy veľmi ťažké odpovedať,“ pozýva so smiechom veľkých aj malých návštevníkov na slovenské hrady Martin Sárossy.
Vypočujte si celý rozhovor v podcaste Atlas
- Prečo je na Slovensku historicky nedoriešená legislatíva pri obnove hradných zrúcanín?
- Aké zmeny je treba urobiť, aby u nás toto historické dedičstvo ruka v ruke s prírodou prekvitalo?
- V čom sa, na druhej strane, od nás môžu inšpirovať v tejto oblasti naši susedia?
- Aký osobný zážitok Martina Sárossyho motivoval k tomu, aby sa začal naplno venovať obnove hradov? Ktorý hrad považuje za svoj domáci?
- Čo odporúča ostatným, ktorí sa chcú takto v záujme svojej psycho-hygieny tiež realizovať?
- Ako mať podľa odborníka ten najlepší zážitok z návštevy hradnej zrúcaniny? Ako sa na výlet pripraviť a čo všetko si počas neho všímať?
Odpovede ponúka ôsma epizóda enviropodcastu Nadácie VÚB Atlas.
Vypočuť si ju môžete na Spotify:
Titulný obrázok: Na Slovensku máme zhruba 80 hradných zrúcanín, ktoré sú v procese obnovy. Zdroj: Zachráňme hrady
