Na Slovensku sme vlani spotrebovali vyše 160 mil. balení liekov a na jedného obyvateľa tak pripadalo 30 balení liečiv v hodnote vyššej ako 400 eur. Nie všetky lieky aj reálne spotrebujeme a tak z nich vzniká odpad – dokonca aj nebezpečný. Vieme, čo s takýmto odpadom robiť? V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, koľko liekov si z lekární odnášame domov, ako nimi plytváme a čo máme s nespotrebovanými liekmi robiť.
O aké lieky najčastejšie ide?
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) najväčší podiel vydaných liekov tvorili lieky plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia (58,3%) a voľnopredajné lieky (27,1%). Nasledovali lieky vydané na recept, ktoré si však pacienti hradili v plnej výške (8,9%) a lieky vydané pre nemocnice a neštátne ambulabncie (5,7%). Najviac predpisovanými liekmi boli lieky na kardiovaskulárny systém a nervový systém. Najčastejšie kupovanými voľnopredajnými liekmi boli lieky na ochorenia respiračného systému, tráviaceho traktu a metabolizmu a nervového systému.
Liekmi plytváme a nevieme čo s nimi
Nie všetky lieky, ktoré si z lekární domov prinesieme, aj reálne spotrebujeme. Nepoužité lieky sa tak stávajú odpadom, dokonca aj nebezpečným. Plytvaniu či nakladaniu s farmaceutickým odpadom sa venuje aj štúdia OECD (Management of Pharmaceutical Household Waste: Limiting Environmental Impacts of Unused or Expired medicine).
Medzi najčastejšie dôvody plytvania liekmi patria podľa štúdie nielen zmena liečby, nedodržiavanie stanovenej liečby či rýchlejšie ako predpokladané zotavenie z ochorenia, ale i preventívne zásobovanie domácností voľnopredajnými liekmi, ktorých exspirácia vyprší pred ich úplným spotrebovaním.
Štúdia OECD zároveň upozorňuje, že nesprávne nakladanie s takýmto odpadom v domácnostiach, predstavuje pomerne významnú environmentálnu záťaž. Spotrebitelia by rozhodne nemali nepoužité alebo exspirované liečivá likvidovať cez umývadlá či toalety. Vo všeobecnosti sa neodporúča ani ich vyhadzovanie do čiernych nádob určených na zmiešaný komunálny odpad a to hlavne vtedy, ak ich obsah končí na neekologických skládkach. Avšak v niektorých vyspelých ekonomikách (ako je napr. Nemecko), v ktorých sa drvivá väčšina zmiešaného komunálneho odpadu energeticky zhodnocuje, je práve premena na elektrinu alebo teplo jedným z odporúčaných spôsobov likvidácie.
Najpreferovanejšou možnosťou vo svete je však zber nepoužitých liekov prostredníctvom lekární a následné zneškodnenie v špecializovaných spaľovniach.
Aká je situácia v slovenských lekárňach?
V roku 2022 sa na Slovensku v lekárňach vyzbieralo 57,7 ton nebezpečného odpadu z liekov. Predpokladáme, že na Slovensku sa vytvorilo väčšie množstvo odpadu z nespotrebovaných liekov, avšak určitá časť z nich sa do štatistík nedostala, nakoľko skončila v kanalizácii či v zmesovom komunálnom odpade. Takmer tri štvrtiny z evidovaného nebezpečného odpadu (z liekov) boli zneškodnené spaľovaním v špecializovaných spaľovniach. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov ŠÚ SR.
Na Slovensku sme mali viac ako rok, cca od marca 2023 do apríla 2024, špecifickú situáciu. Počas tohto obdobia sa zvoz nepoužitých liečiv nerealizoval a lekárnici hlásili alarmujúci stav lekární, v ktorých sa hromadili lieky nespotrebované obyvateľstvom. Podľa údajov ŠÚKL bolo vo februári 2024 nahromadených v lekárňach na Slovensku dovedna 310,4 ton nespotrebovaných liekov. Najviac takéhoto odpadu pripadalo na lekárne v Bratislavskom kraji s podielom až 23 %. Nasledovali regióny východného Slovenska – Prešovský a Košický kraj s podielmi 15 % a 13 %. Kým v niektorých slovenských lekárňach nastal kritický stav a nahromadilo sa v nich až niekoľko ton nespotrebovaných liečiv, tak v iných lekárňach išlo iba o zopár kilogramov nevyužitých liekov. Na jednu lekáreň tak pripadalo v priemere 150 až 160 kg nespotrebovaných liečiv.
Ako môže každý prispieť k efektívnemu zberu a likvidácii nespotrebovaných liekov?
• Nespotrebované lieky nevyhadzujte do komunálneho odpadu a ani ich nesplachujte do toalety. Ide o odpad, ktorý môže znečistiť životné prostredie a ohroziť zdravie ľudí. Ich likvidáciu zabezpečuje ŠUKL prostredníctvom na to určených zariadení a z prostriedkov štátneho rozpočtu.
• Nespotrebované lieky odovzdajte do lekárne iba vo vnútornom obale (blister, sklenená alebo plastová nádoba, hliníková tuba). Použité striekačky, ktoré tvoria s ihlou jeden celok, sa zbierajú zvlášť do plastových fliaš.
• Vonkajší obal lieku a príbalová informácia pre pacienta z nespotrebovaných liekov patria do papierového odpadu.
• Medzi odpad zbieraný v lekárňach nepatrí odpad z výživových doplnkov (vitamíny a iné doplnky stravy), z kozmetických prípravkov, zo zdravotníckych pomôcok, z homeopatických liekov, ale ani ortuťové teplomery.
• Právnické a fyzické osoby (podnikatelia) si zabezpečujú likvidáciu svojich nespotrebovaných liekov sami na vlastné náklady (cez spoločnosti, ktoré majú povolenie na prepravu a likvidáciu daného nebezpečného odpadu).
Titulný obrázok: freepik.com
