Strata biodiverzity je veľký problém, ktorý môžeme pozorovať nielen na Slovensku. Odlesňovanie, monokultúrne polia, používanie chemických pesticídov, či vysoká miera urbanizácie zapríčiňujú vysychanie riek, úbytok pôvodného vtáctva, ale aj drobných pôdnych živočíchov.
O biodiverzite, stave ekosystémov na Slovensku, o možnostiach riešení, ale aj spôsoboch, ako môžeme pomôcť my „vo vlastnom dvore“ sme sa porozprávali s Jergušom Tesákom. Jerguš Tesák pôsobil ako zoológ na Správe Národného parku Muránska planina, kde sa zaoberal predovšetkým mapovaním veľkých šeliem a hlucháních biotopov. Od roku 2018 pracuje vo WWF Slovensko (Svetový fond na ochranu prírody) a s vášňou pokračuje v ochrane veľkých šeliem na Slovensku. Zaujíma ho život vlkov, rysov a medveďov. Venuje sa najmä medzinárodným projektom zameraným na ochranu veľkých šeliem, predchádzaniu konfliktov a zlepšeniu spolunažívania medzi človekom a šelmami.
Viete nám na začiatok viac priblížiť pojem biodiverzita? Čo všetko do tohto pojmu spadá?
Biodiverzitu môžeme zjednodušene chápať ako prírodnú rozmanitosť. Je to rozmanitosť všetkých foriem života na zemi, ktoré sa tu formovali po milióny rokov a príroda každú jej jedinečnú zložku nastavila, môžeme povedať, že na milimetre. Ak by sme chceli biodiverzitu, čiže prírodnú rozmanitosť trocha viacej uchopiť, tak to môžeme definovať cez prírodné ekosystémy – čo je v podstate súbor nielen živočíchov a rastlín, ale aj všetkých vzájomných vzťahov medzi nimi navzájom, ale aj medzi ich neživou zložkou – napr. pôdou či vodou.
Prečo je pre nás biodiverzita dôležitá?
Dôležitosť biodiverzity môžeme vnímať cez vzťahy – čiže každý jeden organizmus má v tom kolobehu života významnú úlohu. Aby to nebolo také abstraktné uvediem príklad – skoro neviditeľné, ale mimoriadne dôležité sú pôdne organizmy – sú to také malé “chrobáčiky“, lepšie povedané pôdne roztoče, ktoré sú kľúčové pre tvorbu tej správnej štruktúry pôdy – kvalitná štruktúra predstavuje vhodné podmienky pre rast rastlín – ktoré sú zdrojom potravy pre živočíchy. Teda keď je diverzita pôdnych organizmov bohatá – môžu plnohodnotne plniť svoju funkciu a teda predurčujú diverzitu rastlín či živočíchov, ktoré sú na to všetko naviazané. Ak by sme sa mali na to pozrieť z pohľadu človeka, krásny príklad biodiverzity sú pralesy – fungujúce lesné ekosystémy, kde biodiverzita nie je limitovaná ľudským faktorom a teda môže plniť funkcie, ktoré sú pre nás nevyhnuté a to je produkcia kyslíka, vody, zmierňovanie klímy a podobne.
Viete určiť obdobie, kedy bola biodiverzita na Slovensku v rozkvete a kedy naopak prišiel bod zlomu?
Strata diverzity u nás prebiehala vo viacerých etapách. Tou prvou bolo postupné obsadzovanie nížinnej krajiny v okolí riek na prelome staroveku a stredoveku, ktoré sú považované za najproduktívnejšie ekosystémy. V čase keď sa toto začalo diať bola biodiverzita mimoriadne bohatá. Rozvodnené rieky vytvárali množstvo vhodných stanovíšť pre vtáky, ryby, obojživelníky. Mimoriadne bohaté lužné lesy sa rozprestierali na nepredstaviteľných rozlohách a rozmanitosť krajiny dopĺňali veľké cicavce ako napr. pratur, divoký kôň tarpan či zubor. Ich úlohou v tom čase bolo vytváranie bezlesia, kde diverzita rastlín a živočíchov doslova explodovala. Postupne človek krajinu obsadzoval a pretváral, no napriek tomu bola stále bohatá.
Ďalšia významná etapa z pohľadu biodiverzity prebiehala v období masívneho odlesňovania krajiny z dôvodu baníckej činnosti približne od 13. storočia, kedy bola veľká časť pôvodných lesov vyťažená. Vtedy utrpeli najmä lesné druhy živočíchov a rastlín. Na baníctvo nadväzovala Valašská kolonizácia, ktorá významne ovplyvnila celkový vzhľad krajiny a hlavne pretvorila lesné ekosystémy na lúčne predovšetkým v horských oblastiach. Valašskou kolonizáciou však nedošlo k masívnej redukcii biodiverzity, ale skôr k vytvoreniu priestoru pre lúčne druhy rastlín a živočíchov. Z pohľadu biodiverzity je nelesná krajina taktiež bohatá na biodiverzitu.
Asi najvýraznejšia redukcia biodiverzity v nedávnej minulosti pripadala na obdobie komunizmu, kedy sa mozaikovitá krajina pretvárala na monokultúrne polia s použitím pesticídov a živé meandrujúce rieky sa regulovali do sterilných kanálov. Tento jav spôsoboval stratu mikrostanovíšť pre množstvo druhov, čím postupne z krajiny vymizli. Ako symbol ochudobnenia agrárnej krajiny je vyhynutie niektorých vtáčích druhov, ako je napríklad mimoriadne sympatický vták – krakľa belasá, či živorenie dropa veľkého.
Do akej miery môžeme pozorovať úbytok biodiverzity? Kde sa prejavuje najviac?
Stratu biodiverzity môžeme sledovať hlavne cez indikačné – dáždnikové druhy. To sú také druhy, ktorých prítomnosť je ľahšie pozorovateľná, a zároveň ich ekologické nároky pokrývajú aj ekologické nároky menej viditeľných no nemenej dôležitých druhov. Azda najznámejší prípad so súčasnosti môžeme pozorovať na rapídnom úbytku hluchaňa hôrneho. Je to veľký krásny kurovitý vták, avšak tým že je relikt doby ľadovej, je mimoriadne citlivý voči náhlym zmenám v lesných ekosystémoch. Tie môžeme sledovať aj my. Dôsledkom úbytku starých lesov ťažbou, ktorá momentálne prebieha prichádzajú o svoj domov. Tým prichádza o svoj životný priestor široká škála druhov, ktoré v takomto lese žila. Ako príklad uvediem datľa, ktorý spolu so sovami obývajú dutiny starých stromov, vzácne chrobáky, ktoré pre svoj život potrebujú odumierajúce drevo, či ďalšie druhy vtákov, ktoré hniezdia v korunách starých stromov. Čiže keď chýbajú v lese staré stromy, chýbajú aj druhy, ktoré takéto stromy pre život potrebujú.
Kde už je tak povediac neskoro?
Neskoro je už vtedy, keď dôjde ku kolapsu ekosystému, vtedy dochádza ku masívnemu vymieraniu druhov. Obzvlášť závažné je to pri izolovaných ekosystémoch, ktorých izolácia je častokrát spôsobená rozvojom našej infraštruktúry – diaľnic, priemyselných parkov a pod. Náznaky kolapsu môžeme už pozorovať z globálneho pohľadu v oblasti Arktídy. Hoci je tam ešte v súčasnosti niekoľko tisíc ľadových medveďov, v priebehu niekoľkých teplých zím môže dôjsť k uhynutiu veľkého množstva týchto zvierat a to len v dôsledku vyhladovania, pretože potrebujú pre lov veľké ľadovcové kryhy, na ktorých lovia odpočívajúce tulene. Keď sa roztopí ľad, tulene nebudú mať kde vychovávať mláďaťa a medvede nebudú mať čo žrať. Žalostný pohľad na kosť vyhladnutého symbolu arktickej krajiny môžeme pozorovať čoraz častejšie.
Kolaps ekosystému by som prirovnal napríklad k fungovaniu auta – auto nám funguje za predpokladu, že v ňom fungujú všetky súčiastky ako majú. No stačí, že začneme strácať olej. Auto stále ide, no príde moment, kedy motor zapečieme a už ho nikdy nenaštartujeme. Je to analógia napríklad vody v krajine. Voda nám zatiaľ tečie v našich potokoch či riekach. No postupne dôsledkom výrazných zmien v našej krajine sa postupne stráca, čím priamo vplýva aj na biologickú rozmanitosť. Úbytok vody v krajine a s tým spojené veľké suchá majú naozaj dramatický priebeh, čo môžeme sledovať na rozsiahlych požiaroch v rôznych častiach sveta, s čím je spojené aj veľké utrpenie živočíchov. Čiže, ak nám nevadí podvyživený ľadový medveď či horiaca koala, tak asi si zaslúžime takýto vývoj.
Čo ovplyvňuje stav biodiverzity? Ktoré sú hlavné ľudské činnosti, ktoré jej stav ovplyvňujú najviac?
Zmena poľnohospodárskej krajiny, masívna výstavba priemyselných parkov či turistických centier, strata starých lesov a následná výsadba monokultúr, vysušovanie krajiny kvôli výstavbe či intenzívnemu poľnohospodárstvu, či zmena riečneho kontinua výstavbou elektrárni. Tých vplyvov je mnoho a práve v období hospodárskeho rastu krajín je ten vplyv ešte výraznejší. Toto sú však priame vplyvy, ktorých efekt vieme sledovať priamo v čase keď sa dejú. No potom sú tu ešte nepriame alebo také ktoré sa začnú prejavovať až po čase. Napríklad keď pri masívnej výstavbe priemyselných parkov sa nedbá na zelené riešenia, plechové strechy prehrievajú vzduch, čím dochádza k umocneniu prehrievania zemského povrchu, čo sa samozrejme odzrkadľuje na vodnej bilancii v krajine. Nedostatok vody opäť negatívne vplýva na pôvodnú biodiverzitu. Najmenej prispôsobivé druhy začnú postupne vymierať. Nedostatok zrážok negatívne ovplyvňuje vodný režim napríklad veľmi vzácnych rašelinísk, ktoré sú odkázané na vysokú hladinu spodnej vody. Na rašeliniská sú naviazané ďalšie vzácne živočíchy, ktoré tak strácajú nevyhnutný životný priestor.
Na druhej strane paradoxne strata záujmu o nelesné biotopy, ktoré boli v minulosti spásané či ručne kosené, spôsobuje postupné zarastanie takýchto lokalít, z ktorých vniká taký „pabiotop“. Nie je to potom ani les ani lúka. Lúčne druhy tam už nemôžu žiť a pre lesné druhy je to ešte nedostatočný biotop, pretože nemusia v ňom nájsť vhodné hniezdne podmienky. A takto by sme mohlo pokračovať ďalej a ďalej.
V poslednom období sú práve včely a ich úbytok veľmi diskutovanou témou. Aký je ich stav na Slovensku?
No čo sa týka včiel tak tam je najväčší problém intenzifikované poľnohospodárstvo, ktoré používa veľké množstvo insekticíd. Keď sú včely na zbere na takomto poli, pri ich postriekaní skrátka uhynú ako hociktorý iný hmyz alebo ich to výrazne oslabí a potom môžu podľahnúť chorobám. No napriek tomu je Slovensko z pohľadu včelárstva na tom ešte dobre. Sme jedna z krajín v EU kde sa počet včelstiev zvyšuje a zároveň priemerný vek včelárov je jeden z najnižších v EU. Toto sú prvenstvá na ktoré môžeme byť naozaj hrdí. Dôležité je však myslieť na našu krajinu. V tej sledujeme úbytok starých ovocných stromov, pričom sa nedbá na ich náhradu kvalitnými pôvodnými odrodami. Skrátka naša vidiecka krajina stráca jej odvekú súčasť – vysokokmenný ovocný strom. Tie sú pre včely tiež významným zdrojom nektáru či peľu. Takisto sa stráca v krajine mozaikovitosť rôznych políčok, lúčok lesíkov, remízok, potôčkov, tôni a podobne. Namiesto toho vznikli nedozierne lány niekoľkých veľakrát nepôvodných poľnohospodárskych plodín.
Jedným z odporúčaní pre pomoc a poskytnutie útočiska pre hmyz, či drobných živočíchov je vytváranie plôch v našich záhradách, ktoré nebudeme kosiť. Je aj toto cesta ako pomôcť?
Áno, každý človek môže tomu svojou troškou pomôcť. Či je to ponechaním nepokoseného pásu kvetnatej lúky, posadenie ovocného stromu – najlepšie pôvodnej odrody, či ponechanie kôpky orezaných konárov niekde v rohu záhrady. Nestavať hermeticky uzavreté ploty, aby ju mohli jej malí obyvatelia používať – napríklad taký ježko, či ponechanie krovín pre hniezdenie a úkryt vtákov. Kto chce vymyslieť aktivitu pre svoje deti, môže s nimi postaviť hmyzí domček, či domček pre čmeliaky. Pri výsadbe kvetov sadiť skôr medonosné kvety, alebo postaviť si živý plot z jedlých kríkov napríklad hloh, drieň či vtáčí zob. Skrátka rôznorodosť našej záhradky vytvára aj podmienky pre biologickú rozmanitosť.
Na stav biodiverzity vplývajú aj naše každodenné rozhodnutia a ani si to neuvedomujeme. Aké sú ďalšie odporúčania, čo môžeme v bežnom živote spraviť pre ochranu a zachovanie biodiverzity?
Hlavne si musíme uvedomiť, že naše rozhodnutia stoja za úbytkom toho, čo tu bolo po tisíce rokov. Pozvoľný úbytok vtáctva, ktorý sledujeme je práve spôsobený aj našimi rozhodnutiami. Napríklad takou prestavbou či zateplením domu. Dovtedy bolo bežné, že na fasádach či v rôznych otvoroch pod strechou nachádzali vtáčiky svoj priestor pre hniezdenie. Ľudia však pri rekonštrukcii chcú mať všetko čisté, dokonalé a teda vytvárajú pre prírodu sterilné prostredie. Všetko sa uzavrie a teda vtáky už nemajú kde hniezdiť. Takto postupne prichádzajú z roka na rok o ďalšie a ďalšie miesta až napokon si uvedomíme, že voľáko tu máme ticho, nič nešteboce, nič nepoletuje…konečne máme ten vytúžený „pokoj“.
Aj na vidieku môžeme sledovať, že čvirikanie vrabcov počuť čoraz menej a menej, ale aj kikiríkanie kohúta ráno o 6tej už tiež nepočuť. Práve chov zvierat na dedinách, ktorý sa vytráca bleskovou rýchlosťou spôsobuje, že vrabce, lastovičky či ďalšie vtáky už nie sú súčasťou nášho dvora. Pomôcť môžeme vyvešaním búdok ako na stromy, tak aj na naše domy. A predsa sa možno trocha vrátiť k podstate života a skúsiť si opäť niečo vypestovať či vychovať. Tým vytvoríme priestor aj pre ďalšie druhy a zároveň nemusíme podporovať masívnu produkciu potravín zo zahraničia a vieme čo jeme.
Jerguš Tesák bude hosťom online konferencie Slovakia going zero waste, ktorá sa bude konať od 25. do 27. septembra. Na podujatí vystúpi 14 inšpiratívnych rečníkov s témami od globálneho problému s odpadom cez nastavenia systematických zmien, inovatívnych riešení, dobrých príkladov z praxe, až po zero waste fungovanie úspešnej celosvetovej firmy. Súčasťou konferencie budú aj viaceré workshopy, diskusné panely a praktické sekcie o detailoch života bez odpadu, ako aj o udržateľnosti a ďalších súvislostiach, ktorým čelí naša spoločnosť v téme životného prostredia.
Páči sa vám, čo píšeme?
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
