Lesmír je občianske združenie, ktoré sa venuje zážitkovému vzdelávaniu o slovenskej prírode a dôležitosti jej ochrany. Tím Lesmíru, ktorého spoluzakladateľom je známy filmár a ochranár Erik Baláž, s týmto zámerom vytvoril úspešnú mobilnú aplikáciu s digitálnymi náučnými chodníkmi vo viacerých lokalitách Slovenska. A najnovšie začal organizovať zážitkové a poznávacie exkurzie do tatranskej prírody pod vedením skúsených sprievodcov.
Zatiaľ čo v iných národných parkoch v Európe a vo svete je tento typ služby bežný, objednanie si profesionálneho sprievodcu na zážitkovú túru slovenskou divočinou doposiaľ nebolo až také bežné. Združenie Lesmír sa snaží byť v tejto oblasti priekopníkom a v partnerstve s Nadáciou VÚB rozbieha program nového druhu spoznávania krás prírody Vysokých a Nízkych Tatier. Pri tomto druhu exkurzií vás skúsený sprievodca väčšinou berie na miesta, kde sa inak sami nedostanete. Dokáže vám ukázať veci, ktoré si bežne nevšimnete. A najmä, vysvetlí na konkrétnych príkladoch, ako funguje príroda a prečo je treba ju zo všetkých síl chrániť. Viac o tomto prírode blízkom turizme v rozhovore približuje spoluzakladateľ združenia Lesmír, ekológ a aktivista Erik Baláž.
Čo vás viedlo k nápadu začať organizovať odborne sprevádzané túry pre ľudí v Tatrách?
Nič také u nás doteraz neexistovalo. Preto sme sa v Lesmíre na čele s Leou Kurpasovou a spolu s kamarátmi z nadácie Aevis a pár ďalšími jednotlivcami rozhodli „prešľapať“ cestu tejto forme prírodného turizmu. Využili sme na to aj okno príležitostí, ktoré sa pootvorilo v súvislosti s reformou národných parkov.
Inšpirovali ste sa aj nejakými konkrétnymi krajinami, kde je tento spôsob rozbehnutý?
Mali sme nejaké základné informácie z okolia. Napríklad národný park Donau Auen má pri návštevnosti 2 milióny turistov ročne približne štyridsať takýchto sprievodcov. Tam návštevníkov sprevádzajú dunajskými ramenami na loďkách. Podobne fungujú sprievodcovia aj v Národnom parku Bavorský les či Grand Paradiso. Tento typ prírodného turizmu je ešte omnoho viac rozvinutý mimo Európy, najmä v Afrike. Tam je to takzvaný wildlife watching, ktorý je zameraný na pozorovanie veľkých zvierat. V prímorských oblastiach to môže byť sledovanie veľrýb alebo potápanie sa v koralových útesoch.
V čom vidíte najväčší prínos tejto formy turistiky v našich podmienkach?
Mnohým to zmení pohľad na prírodu. Ak je sprievodca naozaj kvalitný, dokáže v ľuďoch vzbudiť nadšenie a príroda tak získava ďalších spojencov. To je asi najdôležitejšia vec. Ochrana prírody nemôže existovať bez podpory ľudí a o tú sa treba snažiť najmä priamym zážitkom v prírode. No a je tu aj ekonomický rozmer. Prírodný turizmus môže vytvoriť pracovné príležitosti v regióne. Nejde pritom len o sprevádzanie, ale aj o ubytovacie služby, stravovanie a podobne. Ak nechceme v národných parkoch predávať drevo a divinu, a pritom tam nechceme ani nové lyžiarske strediská, aká je alternatíva? Za mňa je to najmä prírodný turizmus.
Pre koho je tento druh turizmu najviac stavaný? Na akú skupinu ľudí sa chcete zamerať?
Určite pôjde o viac druhov turistov. V prípade team buildingov chcú záujemcovia napríklad niekedy len prednášku v hoteli či premietnutie filmu, inokedy prechádzku na tri hodiny. Ďalší zas majú záujem o niekoľkodenný program. Sprievodcu si ale môže objednať aj náhodný návštevník, ktorý nájde napríklad náš leták na recepcii hotela. Tiež máme záujem pracovať s deťmi, prípadne pedagógmi, aby sme dokázali informácie sprostredkovať aj tejto cieľovej skupine.
Akými konkrétnymi exkurziami ste už začali ponúkať tieto služby klientom na Slovensku?
Momentálne máme rozbehnutý už jeden pravidelnejší program, ktorý súvisí s pozorovaním medveďov priamo z turistického chodníka v Tichej doline. V tomto čase sme mali naplánované aj ďalšie priamo v národnom parku, mimo turistických značiek, ale úradný proces udelenia výnimky trvá veľmi dlho, čo nás trochu brzdí. Vyskúšali sme si už ale viaceré sprevádzané programy, najčastejšie pri rieke Belá, ale boli sme napríklad aj v Poloninách. Tieto výlety boli prispôsobené konkrétnemu záujemcovi, program sme upravovali po vzájomnej komunikácii. Našu ponuku exkurzií budeme vďaka podpore od Nadácie VÚB rozširovať a bude sa meniť aj podľa sezóny. Záujemcovia sa dozvedia viac na našej webovej stránke.
Takúto túru treba určite zažiť na vlastnej koži. Môžete však trochu priblížiť, ako to v praxi prebieha? Čo všetko v rámci nej môžeme uvidieť a dozvedieť sa?
Ak by som to mal opísať na príklade nejakého celodenného výletu v Tatrách, tak tam sa treba pripraviť na celodennú, asi 15 km túru s prevýšením možno až 800 metrov. Dostanete sa na unikátne miesta, kde môže ísť len jedna skupina za týždeň, aby nedošlo k nadmernému rušeniu prírody. Cestou uvidíte prírodu v jej najprirodzenejšej podobe. Dozviete sa, ako sa les vyvíja po kalamitách, uvidíte mladé stromy rastúce na odumretých kmeňoch svojich predkov. Budete stáť pod stáročnými limbami, dostanete sa k stromu, na ktorom zanechávajú značky medvede, a nakoniec zažijete najkrajší výhľad na hrebene Tatier. Ak budete mať šťastie, uvidíte na vzdialenosť niekoľko sto metrov aj medveďa. Cestou sa dozviete o fungovaní prírody viac, ako si dokážete predstaviť. Verím, že sa z vás stane nadšený ochranca prírody 🙂
Spomínali ste medvede. Aké ďalšie zvieratá či vtáky máme väčšiu šancu spozorovať, keď sa vyberieme takto s vami?
Dobrý sprievodca vie predovšetkým ukázať prítomnosť zvierat na základe stôp na každom kroku. Pri troche šťastia je tu možné vidieť jelene, kamzíky, medveďa. Pozorovanie týchto druhov vo voľnej prírode však nie je možné garantovať. S istotou ale návštevník uvidí menej známe druhy, ktoré sú ale pre ekosystém veľmi dôležité. Napríklad také vtáky – orešnice – sa starajú o rozširovanie vzácneho limbového lesa tým, že sadia ich semienka do pôdy. Je to zaujímavý príbeh, o ktorom sa návštevník dozvie, na mieste môže nájsť skrýše týchto vtákov a aj ich uvidieť.
Už ste naznačili, že trasy, ktoré na sprevádzanie vyberáte, nie sú bežne využívané turistické chodníky. Dá sa teda vďaka tomu dostať aj na miesta, kde by sme sa inak nedostali?
Môže to byť rôzne. Aj na turistickej trase sa dajú vidieť pekné veci, a tiež ukázať to, čo si bežný smrteľník nevšimne. Medvede v Tichej doline sa dajú sledovať z asfaltovej cesty. Väčšina ľudí si ich ale nevšimne. Mimo turistickej trasy sa zase dá ísť v menej prísne chránených územiach, prípadne na základe výnimky zo zákona. Tam sa snažíme o dohody s národnými parkami. Ísť mimo značené trasy je pre návštevníka omnoho väčší zážitok, najmä preto, že tam celý deň nestretne iných ľudí. Dokáže tak omnoho lepšie vnímať atmosféru divokej prírody. Veľké množstvo ľudí v prírode neustále narušuje spojenie človeka s prírodou, o ktoré nám ide.
Do akej miery sú tieto turistické služby v prírode na Slovensku rozšírené?
Zatiaľ sa tu toho veľa nedeje. Pár ľudí sa o niečo snaží, ale chýba nám aj legislatívne ukotvenie, ktoré by upravilo pravidlá. Mnohí pracovníci národných parkov tiež nepochopili, že toto je aj ich úloha, a skôr sa snažia brániť novým veciam, rovnako ako by bránili lyžiarskemu stredisku. Úlohou národných parkov by ale nemala byť len ochrana prírody, ale aj komunikácia s návštevníkmi, vzdelávanie a podobne – teda presne to, čo robia sprievodcovia. Parky by mali určiť limity, napríklad počet ľudí v skupine, počet návštev určitej lokality za týždeň, výber trás, systém registrácie atď. Zatiaľ tieto pravidlá nejako systémovo nezaviedli a boja sa spustiť to bez nich. Na ťahu sú teda štátne inštitúcie, aby sa tým seriózne zaoberali a nastavili systém.
Slováci patria aj podľa prieskumov v Európe medzi najväčších milovníkov hôr. Do akej miery tu vidíte potenciál nárastu aj práve tohto druhu prírodného turizmu a služieb?
Určite tu je veľký potenciál. Nejde pritom len o našincov, ale aj o zahraničných turistov. Žijeme v EÚ, máme tu voľný trh, slobodu cestovania a turizmus je jedným z ekonomicky najsilnejších odvetví. Naše hory sú pritom naozaj unikátne, máme tu pralesy, veľké šelmy, krásnu krajinu, ktorú je možné využívať aj nedeštruktívnym spôsobom.
Aká je vaša dlhodobá vízia s týmto projektom?
Bol by som rád, ak by dokázal Lesmír zastrešiť väčšie množstvo sprievodcov na Slovensku, pomáhal im so školeniami, propagáciou, technickým zázemím a podobne. V tomto štádiu je ťažké odhadnúť kam sa to môže dostať. Viem si ale predstaviť, že takéto aktivity dokážu v horizonte 10 – 20 rokov zmeniť pohľad verejnosti na prírodu, a výsledkom môže byť jej lepšia ochrana. To je naša dlhodobá vízia. Verím, že Lesmír je dôležitým krokom týmto smerom.
So skúseným sprievodcom či len mobilom v ruke – hlavne choďte do prírody
Okrem novovznikajúcich príležitostí zapojiť sa do organizovaných exkurzií alebo objednania si odborného lektora na súkromnú túru s partiou v Tatrách môžu zážitok z pobytu v prírode umocniť aj moderné technológie. Združenie Lesmír už niekoľko rokov ponúka bezplatnú mobilnú aplikáciu, ktorá funguje ako vreckový sprievodca prírodou a ktorú pomáha medzi ľuďmi šíriť aj s podporou VÚB banky.
Nájdete v nej priebežne pribúdajúce tematické náučné chodníky, ktoré vedú po konkrétnych trasách na rôznych miestach Slovenska. Aplikácia vás naviguje po trase vybraného chodníka a postupne vám na základe vašej polohy odomyká krátke náučné videá, v ktorých sa dozviete niečo o mieste, kde sa práve nachádzate alebo viac o danej téme. Či už sa vyberiete sami, s deťmi alebo priateľmi, táto cesta spoznávania prírody obohatí každého.
Viac o aplikácii aj projekte zážitkového sprevádzania nájdete na stránke www.lesmir.sk
