V poradí 46. ročníka akcie Čisté hory sa zúčastnilo 958 dobrovoľníkov rozdelených do tridsiatich samostatných skupín. Rozdiel oproti minulým ročníkom bol v tom, že jeden hlavný deň upratovania nahradilo viacero menších podujatí počas celého septembra a októbra.
Problémové lokality vytypovala Správa TANAP-u na základe skúseností zamestnancov z jednotlivých ochranných obvodov, ktorí sú v teréne každý deň. Účastníci sa prihlasovali emailom, alebo telefonicky. Na konkrétnom pridelenom úseku sa už o nich postarali zamestnanci Správy TANAP-u, poskytli im vrecia a rukavice a vyzdvihli vyzbieraný odpad.
Prvýkrát Čisté hory uzreli svetlo v roku 1979. Podstatou je čistenie prírody Tatier od odpadkov po ukončení hlavnej letnej turistickej sezóny. „Niekoľko desaťročí bolo zaužívané, že sa dobrovoľníci hlásili „do služby“ na jeden deň podujatia, ktorým bola vždy posledná septembrová sobota. V tento deň vyrazili do terénu podľa lokality, ktorú si vyberali zo zoznamu, spolu so zamestnancami Správy TANAP-u, ktorí dohliadali na celú organizáciu a postup pri zbere odpadkov. Išlo v prevažnej miere o horský terén, turistické chodníky a vstupy do dolín. Avšak tento model dlhodobo opomínal intravilán tatranských osád a ich blízke okolie, pričom tieto lokality patria taktiež do územia národného parku,“ vysvetlil Igor Stavný, vedúci Oddelenia environmentálnej výchovy Správy TANAP-u, ktoré organizačne zastrešuje podujatie.
Štatistiky
Dobrovoľníci vyzbierali 1 003 kilogramov odpadkov. Zo všetkých účastníkov bolo 111 detí materských škôl (12 %), 511 žiakov 1. stupňa základných škôl (53 %), 277 žiakov 2. stupňa základných škôl (29 %) a 59 dospelých, členov firiem a horolezcov (6 %). Podujatia sa zúčastnili aj tri firemné kolektívy, ktoré si Čisté hory cielene zaradili do programu v rámci svojho pobytu v Tatrách.
„Niektorým skupinám dobrovoľníkov sme sa rozhodli vyhovieť ešte aj pred a po termíne. Na zber odpadkov sa hlásili ucelené školské kolektívy, ale zapojili sa aj firmy, ktoré si takúto prospešnú aktivitu zaradili do svojich teambuildingových plánov, no zapojili sa aj dobrovoľníci – jednotlivci. Takýmto spôsobom sme dokázali efektívnejšie využiť čas našich zamestnancov a pružnejšie reagovať na požiadavky dobrovoľníkov. Pritom sme sa sústredili na miesta, kde sa koncentrujú návštevníci Tatier a ostáva najviac neželaného odpadu, napríklad na odpočívadlách, na okraji osád či popri vodných tokoch,“ doplnil Igor Stavný.
Vyzbieraný odpad
Čo sa týka odpadu, 46. ročník sa nelíšil od tých minulých, išlo hlavne o obaly z potravín, nápojov, cigariet, tabakové žuvacie vrecúška, ohorky, papierové, plastové a sklenené nádoby. V okolí Cesty slobody dobrovoľníci objavili veci, ktoré zjavne ľudia vyhadzujú počas jazdy z auta, našli sa však aj kúsky plechov z nabúraného vozidla či puklica. Časť odpadu tvorili iné predmety, napríklad staré nefunkčné informačné tabule, stavebný odpad, kovová rúra, rám zo starého bicykla, topánky či kolobežka. Žiaľ, ľudia sa zbavujú nepotrebných vecí ešte stále aj ich vyhodením do prírodného prostredia. Najviac odpadkov bolo nazbieraných už tradične tam, kde sa koncentruje najviac návštevníkov – v oblasti Smokovcov, na Hrebienku, v Tatranskej Lomnici a na Štrbskom Plese.
Akú víziu má Správa TANAP-u do budúcna?
Podľa slov Stavného by bol ideál, ak by takéto podujatie vôbec nebolo potrebné, ale jedným dychom dodáva: „Žiaľ, zatiaľ sa každý rok vyzbieralo dosť odpadu, aby sme Čisté hory zorganizovali znova. Podujatie má aj výchovný charakter. Môžeme s istotou povedať, že kto sa ho raz zúčastní, už nikdy do prírody nevyhodí nič, čo do nej nepatrí“.
Ak to bolo čo i len trošku možné a tanapáci mali priestor pobudnúť s dobrovoľníkmi, snažili sa, aby to nebolo len o zbieraní odpadkov, ale vysvetľovali im aj zaujímavosti z okolitej prírody. Napríklad deti po ceste naučili, ako podľa listov a ihličia rozoznajú stromy javor horský a mliečny, smrek, brezu a jedľu. Ukázali im dutinu ďatla a vysvetlili, na čo slúžila. Aj dospelí často nevedeli, že zviera pasúce sa na lúke, nie je srnka, ale jelenica.
Titulný obrázok zdroj: Správa TANAP-u
