Medzivládny panel OSN pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) zverejnil hodnotiacu správu o trvalo udržateľnom využívaní voľne žijúcich druhov rastlín a živočíchov, na ktorej pracovalo 85 renomovaných expertov a vedeckých kapacít z oblasti prírodných a spoločenských vied a ďalších vyše 200 autorov počas posledných štyroch rokov. Správu schválili 9. júla 2022 zástupcovia 139 členských štátov IPBES v nemeckom Bonne. Medzivládny panel zároveň 11. júla 2022 zverejnil ďalšiu štúdiu, v ktorej varuje pred ekonomickými a politickými rozhodnutiami, ktoré nezohľadňujú hodnotu prírody a intenzitu produkcie potravín.
IPBES zverejnil v poradí 9. hodnotiacu správu, ktorá ponúka pohľady, analýzy a nástroje na vytvorenie udržateľnejšieho využívania divokých druhov rastlín, zvierat, húb a rias na celom svete. Miliardy ľudí po celom svete denne profitujú z využívania voľne žijúcich druhov. Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja zachovanie biodiverzity a trvalo udržateľné využívanie voľne žijúcich druhov je životne dôležité pre celé ľudstvo.
„Hodnotiaca správa musí otvoriť oči politickým predstaviteľom prijímať rozhodnutia a presadzovať opatrenia, ktoré chránia prírodu a životné prostredie a v konečnom dôsledku všetkých ľudí. Zachovanie biodiverzity a ekosystémových služieb je rovnako dôležitá úloha, ako boj s klimatickou krízou,“ zdôraznil minister Budaj.
Najviac ohrozené sú rozvojové krajiny
Využívanie voľne žijúcich druhov je dôležitým zdrojom príjmov pre milióny ľudí na celom svete. Podľa autorov správy predovšetkým ľudia, ktorí žijú na vidieku v rozvojových krajinách, sú najviac ohrození neudržateľným využívaním voľne žijúcich druhov. „Až 70 % chudobných ľudí na svete je priamo závislých od voľne žijúcich druhov,“ uvádza správa.
Závažným problémom je odlesňovanie. Približne 12 % voľne žijúcich druhov stromov je ohrozených neudržateľnou ťažbou. Neudržateľný zber je tiež jednou z hlavných hrozieb pre kaktusy, cykasy a orchidey. Neudržateľný lov zase ohrozuje 1 341 voľne žijúcich druhov cicavcov.
Správa sa zaoberá aj nezákonným obchodovaním s voľne žijúcimi druhmi. Najväčší objem a hodnotu nelegálneho obchodu tvoria drevo a ryby.
Autori správy ďalej konštatujú, že zmena klímy, rastúci dopyt a technologický pokrok, vďaka ktorému sú mnohé ťažobné postupy efektívnejšie, budú predstavovať významné výzvy pre trvalo udržateľné využívanie.
Návrhy opatrení
Správa identifikuje päť kategórií „postupov“ pri využívaní voľne žijúcich druhov. Ide o rybolov, zber, ťažbu dreva, zber suchozemských zvierat vrátane lovu a neextrakčných praktík, ako je napríklad pozorovanie. Správa nakoniec poskytuje analýzu trendov v každej kategórií a identifikuje opatrenia, ktoré pomôžu problémy riešiť. Napríklad pri ťažbe dreva to znamená využívanie udržateľného hospodárenia a certifikáciu lesov, technologické inovácie na zníženie odpadu pri výrobe výrobkov z dreva.
Správa má dôležitý význam aj pre nastavenie opatrení, ktoré zabraňujú nelegálnemu obchodu s voľne ohrozenými druhmi a tiež pre vytvorenie nového globálneho rámca biodiverzity na ďalšie desaťročie.
Ako Slovensko podporuje zachovanie biodiverzity?
- Kľúčová je reforma ochrany prírody, ktorá prináša jednotnú správu štátnych pozemkov v národných parkov pod jednou strechou a 1. apríla 2022 sa stala na Slovensku realitou. Prioritou je zastaviť úbytok lesov a biodiverzity, podporovať udržateľné hospodárenie v lesoch národných parkov a menej zásahov.
- Za posledné dva roky vzniklo 107 nových chránených území. Takto vzniklo 76 prírodných rezervácií Pralesy Slovenska, vďaka čomu dostalo ochranu takmer 2 500 hektárov pralesov a takmer 4tisíc hektárov prirodzených lesov tvoriacich zvyšok prírodných rezervácií. Vznikli tiež 3 prírodné rezervácie lokality Svetového prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Ďalej 6 ďalších prírodných rezervácií, 1 národná prírodná rezervácia, 20 chránených areálov a 1 prírodná pamiatka – Brezovská dolina.
- MŽP pripravilo doplnenie zoznamu území európskeho významu, ktoré sú súčasťou NATURA 2000 o 97 nových lokalít.
- Vláda SR schválila v máji Vodný plán Slovenska a v júni Koncepciu vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. MŽP presadzuje, aby živé rieky zabrali čoraz väčší priestor v krajine. Cieľom je zastaviť vysychanie a mať krajinu, ktorá je schopná zadržiavať vodu. Súčasne musí chrániť obyvateľov a ich majetok pred povodňami.
- Menej plastového odpadu v prírode. Zákazom niektorých jednorazových plastových výrobkov a zavedením zálohovania nápojových PET fliaš a plechoviek, sa Slovensko priblížilo k čistejšej a zdravšej krajine bez plastového odpadu.
- V rámci prípravy strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027 sa agenda ochrany prírody a biodiverzity odzrkadlia v jednotlivých platbách a opatreniach, čo znamená, že mainstreaming biodiverzity (t. j. včlenenie biodiverzity do iných sektorov) sa v oblastiach poľnohospodárstva a lesníctva na ďalšie roky zlepší.
Zdroj: Ministerstvo životného prostredia SR
Páči sa vám, čo píšeme?
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.
