27. septembra sa v bratislavskej Starej tržnici uskutoční tretí ročník interaktívnej konferencie o živote bez odpadu Slovakia Going Zero Waste. Počas jedného dňa tak spoznáme inšpiratívnych spíkrov, dozvieme sa viac o živote bez odpadu a vďaka celodennému workshopu od Precious Plastics Slovakia naživo uvidíme recyklovanie plastov až po finálne produkty. Príklady z dobrej praxe nám predstavia zástupcovia z Prezidentskej kancelárie, Palackého univerzity a Slovenskej akadémie vied. Zhodnotíme stav biodiverzity na Slovensku, spoznáme princípy zodpovedného podnikania, ale aj nové udržateľné materiály budúcnosti.
Vzhľadom na pretrvávajúcu pandémiu koronavírusu a prísne obmedzenia sa najväčšia konferencia o živote bez odpadu uskutoční od 25. do 27. septembra ONLINE. Viac sa dočítate v našom najnovšom článku.
Jednou zo zakladateliek konferencie Slovakia Going Zero Waste je Silvia Yoder Križanová. Silvia je právnička, event manažérka a zástankyňa alternatívneho životného štýlu. Ako hlavnú organizátorku konferencie sme ju vyspovedali a prezradila nám aj to, čo ju osobne inšpiruje na ceste za zodpovedným životom.
Tento rok sa bude konať už tretí ročník konferencie Slovakia going zero waste. Predsa len, predstavíte nám ju trochu bližšie?
Slovakia Going Zero Waste je prvou slovenskou konferenciou o živote bez odpadu. Myšlienka konferencie vznikla v roku 2018 s cieľom vytvoriť platformu, ktorá by umožnila prepojiť zero waste odborníkov a nadšencov na celospoločenskej úrovni a prispela tak k obmedzeniu vytvárania odpadov ako aj dosiahnutiu zmeny v tom, ako sa s existujúcim odpadom nakladá. Za posledné dva ročníky sa konferencie zúčastnilo vyše 1300 návštevníkov od širokej verejnosti až po zástupcov firiem, predstaviteľov ministerstva životného prostredia a tvorcov legislatívy o odpadoch. Snažíme sa, aby konferencia bola interaktívna, hravá a zážitková – účastníci majú možnosť sa počas prestávok zúčastniť na workshopoch, odborných diskusiách a ďalších aktivitách. Poradiť sa s konzultantmi, občerstviť sa, bezobalovo nakúpiť alebo jednoducho nadviazať kontakty s ďalšími podobne naladenými ľuďmi.
Kde sa vzal prvotný nápad niečo takéto zorganizovať?
Keď som sa roku 2017 zoznámila so Zuzkou Jánošíkovou (spoluzakladateľka konferencie), ktorá v tom čase písala články do časopisov o odpadovej problematike, bola filozofia zero waste pre mňa úplnou novinkou. Presne si pamätám, kedy v jednom z jej článkov bola uverejnená fotografia Bei Johnson, ktorá v ruke držala malý zaváraninový pohár, do ktorého sa zmestil ročný odpad jej štvorčlennej rodiny. Úprimne, prišlo mi to až nereálne, ale vďaka tejto fotografii skrsol prvotný impulz zorganizovať konferenciu. Myslím si, že obidve sme v téme zero waste videli hlbší rozmer spoločenskej zodpovednosti, ktorá mala za cieľ Slovákov a Slovenky nasmerovať k obmedzeniu množstva odpadu, ktorý vyprodukujú.
Čo všetko ste si v tomto ročníku konferencie pre návštevníkov pripravili?
Tento rok budeme mať naozaj širokú ponuku nielen hlavných prednášok, ale aj prestávkových diskusií, kde sa budú môcť ľudia zapojiť, a tiež konzultantov zo zaujímavých oblastí, s ktorými sa budú môcť návštevníci porozprávať jeden na jedného. Program tretieho ročníka bude o zmenách systémov, pravidiel, firiem a spoločností často s tisíckami zamestnancov, no hlavne o nenápadných hrdinoch, ktorí za týmito zmenami stoja. Zameriame sa na prvé lastovičky dosahujúce zmeny vo viacerých oblastiach, preberieme inovácie napomáhajúce bezodpadovosti, a hlavne sa budeme sústrediť na to, ako môže dosiahnuť človek z akejkoľvek pozície vo svojom prostredí naozaj veľkú zmenu. Novinkou bude celodenný workshop, ktorý účastníkom poodkryje zákulisie recyklácie plastov ako aj výstava zero waste inovácii z Poľska. Headlinerom, špeciálnym hosťom tohto ročníka bude Will McCallum, riaditeľ Greenpeace UK pre otázky oceánov a Bert van Son, zakladateľ udržateľnej značky riflí MUD Jeans.
Venujete sa témam ako zero waste, udržateľnosť, swap, recyklácia. Sú tieto témy podľa vás už „udomácnené“ na Slovensku?
Celosvetovo sa ľudia začínajú zaujímať o ochranu životného prostredia viac – začíname vnímať, že nám tiká časovaná bomba v podobe zmeny klímy.
Na Slovensku sa za tie tri roky, počas ktorých konferenciu organizujeme podarili neuveriteľné veci: v roku 2018 sa téma bezodpadovosti ešte len pomaličky začínala dostávať do povedomia, no a dnes už máme širokú ponuku bezobalových obchodov, pravidelné swapy oblečenia a početné iniciatívy v oblasti udržateľného života. Na druhej strane je pred nami ešte stále veľa tém: od toho, že žijeme obdobie obrovskej nadspotreby a musíme znižovať svoju celkovú spotrebu, cez prechod k cirkulárnej ekonomike, až po znižovanie našich emisií, ktoré je zo všetkého asi najdôležitejšie.
Čo sa týka postoja ľudí: je tu veľká skupina ľudí, ktorá ekologickými témami aktívne každodenne žije a je ochotná pre ochranu životného prostredia aj osobne niečo spraviť, vrátane malých každodenných rozhodnutí. Stále však vnímame, že pre väčšinovú spoločnosť ekologické témy nie sú prvoradé.
Je rozdiel medzi témami, ktorým ste sa venovali v prvom ročníku a ktorým sa budete venovať v tomto pripravovanom?
Ja osobne vnímam, že od prvého ročníka kedy sa na Slovensku téma bezodpadovosti ešte len pomaličky začínala dostávať do povedomia, sa posunula do podoby, o akej sa nám ani nesnívalo. Napriek tomu sme však za posledné dva roky vyprodukovali viac odpadu než kedykoľvek predtým. A preto aj témy, ktoré každoročne na konferencii otvárame reflektujú nielen nové trendy, pohľady a inovácie v tejto oblasti, ale zohľadňujú aj potrebu ako bezodpadovosť rozšíriť čoraz viac do pozornosti aj širšej verejnosti. Tento ročník ponúkne kombináciu tém pre zero waste pokročilých, ale na svoje si prídu aj úplní zero waste začiatočníci, ktorým sme venovali samostatný panel prestávkových diskusii.
Trochu zo štatistiky. Koľko ľudí navštívilo prvý a druhý ročník konferencie?
Keď sme v roku 2018 prichádzali s myšlienkou zorganizovať prvý ročník konferencie, v duchu som si priala, aby sme tému bezodpadovosti dostali k ľudom, ktorí si začínali uvedomovať naliehavosť situácie ohľadom nadmernej produkcie odpadu. Doteraz si pamätám ten pocit keď sme s celým tímom konferencie stáli na pódiu a pred nami sedelo 500 účastníkov. Cítila som pred tým číslom obrovský rešpekt, ale zároveň aj podporu pokračovať ďalej. Na druhom ročníku sa počet účastníkov zvýšil na 800. Konferenciu „Slovakia Going Zero Waste“ však osobne nevnímam cez čísla. Som vďačná a s pokorou sledujem ako ľudia, ktorí na konferencie prichádzajú, implementujú kroky k zero waste vo svojich domácnostiach, firmách, školách a pracoviskách.
Prechod na ekologický spôsob života sa nedá nikomu vnútiť, človek k nemu musí prirodzene dozrieť. Čo vás osobne inšpirovalo?
V mojom prípade to boli moji rodičia, ktorí ma od malička viedli k aktívnemu spôsobu života. Každý víkend sme ako rodina trávili spolu v prírode a preto téma ochrany životného prostredia bola pre mňa len prirodzeným vyústením ich výchovy. Mám 9 ročného syna, ktorý nepozná pojem zlé počasie. Vždy keď nám to čas dovolí ideme von. Deti sú vnímaví pozorovatelia, ktorí si ľahko dokážu vytvoriť puto, lásku a úctu k prírode. Mám rada výrok Thomasa Berryho „učenie detí o prírodnom svete by malo byť vnímané ako tá najdôležitejšia udalosť ich života“. Je to cenný dar, ktorý im my dospelí môžeme takýmto spôsobom ponúknuť.
Aké sú vaše rady alebo tipy pre ľudí, ktorí začínajú objavovať zero waste spôsob života? S čím treba počítať?
Často krát sa stretávam s názormi ľudí, ktorí považujú zero waste spôsob života za nerealizovateľný. Myslím si, že ich v spojitosti s témou zero waste, odrádza najmä pojem – zero, teda nula. Dospieť k nulovému odpadu však nie je o tom, aby sme v jednom okamihu prestali produkovať odpad. Je to cesta postupných krokov, ktoré zvládne doma praktizovať každý, kto má aspoň akú takú vôľu a chuť niečo naozaj zmeniť. Dobrým začiatkom je napríklad pozorovať svojich starých rodičov, ktorí majú filozofiu zero waste už dávno v malíčku, pritom ani nevedia, že sú vlastne cool a idú s dobou. Ja som ako prvé v domácnosti vyhodila chemické čistiace prostriedky a nahradila ich octom a sódou bikarbónou, v kuchyni používam lufu a v kúpeľni tuhý šampón. Stále však bojujem s potravinovým odpadom. Každý malý krok vedúci k zníženiu tvorby odpadu však považujem za svoju osobnú „výhru.“
A pár motivačných slov na záver
Od nepamäti sa na našej planéte striedajú viaceré doby. Doba kamenná, doba ľadová, doba bronzová. Každá z nich priniesla niečo, čo človeka, ako druh, posunulo vpred, na vyšší stupeň civilizácie. Je len na nás, akú dobu chceme po sebe zanechať ako odkaz budúcim generáciám.
Páči sa vám, čo píšeme?
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
