Presne tak, ako sa mení počasie, tak aj my meníme naše šatníky. Nové svetre, rifle, bundy, tričká, košele… Pre každú sezónu nakúpime možno desať až dvadsať nových kúskov. Tie staré, desať eurové „módne kúsky“ už dávno stratili svoj tvar a končia v koši, v lepšom prípade darujeme charite a ešte máme aj dobrý pocit. Najlepšie zmýšľanie pre obchody, zlé pre našu planétu. Fast fashion kúsky oblečenia sa stali súčasťou viacerých šatníkov. Pozrime sa na pár faktov o módnom priemysle, zistime, prečo je dobré zaujímať sa o pôvod nášho oblečenia a prečo by sme sa mali popozerať aj po slow fashion móde.
Emisie módneho priemyslu
Americké finančné noviny Businessinsider uverejnili článok, v ktorom uvádzajú zoznam environmentálnych vplyvov fast fashion, teda rýchlej módy. Najviac šokujúce číslo, ktoré vyplýva z článku, súvisí s emisiami: módny priemysel je zodpovedný za 10 percent celkového množstva oxidu uhličitého emitovaného ľuďmi. Predbehol tak aj množstvo vyprodukovaného oxidu uhličitého všetkými medzinárodnými letmi. Jednou z príčin je skutočnosť, že „rýchle“ módne odevy sú často vyrobené z lacného materiálu. Odhaduje sa, že tieto vlákna sú prítomné v 60% odevov na trhu. Polyesterová výroba uvoľňuje dvakrát až trikrát viac emisií ako bavlna.
Aj bavlna má svoje tienisté stránky
Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Bavlna je rastlina, ktorá vyžaduje veľké množstvo vody na rast. Podľa Water Footprint Network sa v Indii spotrebuje 22 500 litrov vody na kilogram bavlny. Napríklad na výrobu bavlnenej košele je potrebných asi 600 litrov vody a na výrobu riflí je potrebných takmer 1000 litrov vody.
Ďalším príkladom je Uzbekistan, v ktorom sa pri pestovaní bavlny spotrebovalo toľko vody, že Mar d’Aral, ktoré bolo jedným zo štyroch najväčších jazier na svete, takmer úplne vyschlo.
Druhý najväčší znečisťovateľ vody na svete
Zoznam negatívnych dopadov na životné prostredie, ktoré módny priemysel vytvára, ešte nekončí. Módny priemysel je druhým najväčším znečisťovateľom vody na svete a zodpovedá za 20% celosvetovej kontaminácie vody. V prvom rade je to proces farbenia tkanín, ktorý vyžaduje také množstvo vody, aké by bolo potrebné na naplnenie dvoch miliónov olympijských bazénov ročne. Okrem toho voda, ktorá bola použitá na farbenie a je kontaminovaná chemickými farbivami, sa vypúšťa do tokov riek.
Navyše, pranie odevov obsahujúcich polyester uvoľňuje každý rok do oceánu 500 000 ton mikrovlákien, čo predstavuje približne 50 miliárd plastových fliaš. Správa Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) z roku 2017 odhaduje, že 35% všetkých mikroplastov, teda veľmi malých a biologicky neodbúrateľných kúskov plastov, ktoré sa nachádzajú v oceáne, pochádza z prania syntetických tkanín. Výskumy odborníkov naznačujú, že mikroplasty tvoria až 31% z celkového množstva plastov v oceáne.
Problém s likvidáciou
Nakoniec je tu problém s likvidáciou všetkých už nepotrebných kúskov oblečenia. Niektorí ich darujú práve na charitu, aj keď v prípade fast fashion kúskov o dlhodobom nosení nemožno hovoriť, vzhľadom na ich zlú kvalitu a nízku životnosť. Niektoré kúsky sú spálené, čo spôsobuje ešte väčšie znečistenie. Väčšina obnosených vecí ale končí na skládkach a iba 20% z nich sa zrecykluje. Ak už doma máme staré tričko, ktoré doslúžilo, skúsme ho využiť napríklad pri upratovaní. Cieľom nie je zbavovať sa lacnejších kúskov oblečenia v našich šatníkoch, ide o ich čo najväčšie využitie a pri nákupe nových kúskov sa viac zaujímať o značky, ktoré k výrobe pristupujú zodpovedne, rešpektujúc životné prostredie a práva pracovníkov.
Ako si teda vybrať správnu značku oblečenia?
Zaujímajme sa predovšetkým o to, z akého materiálu je daný kúsok vyrobený. Odpoveď nám dá visačka. Stopku dajme syntetickým látkam ako polyester, nylon, či akryl, obmedzme bežnú bavlnu a dajme prednosť organickej. Vopred si môžeme vybrať značky, ktoré budeme preferovať. Zistíme si kde a ako svoje produkty vyrábajú a či sú držiteľom niektorých z celosvetovo udeľovaných certifikátov. Spoločnosti, ktoré to so životným prostredím myslia vážne, poskytujú svojim zákazníkom transparentné informácie o celom procese výroby. A ak nám v našom procese zodpovedného nakupovania chýbajú akékoľvek informácie, vždy sa môžeme obrátiť na vybranú spoločnosť a priamo sa ich spýtať.
