Žijeme v podnebí, v ktorom sa, aspoň zatiaľ, pravidelne striedajú ročné obdobia. Keď sa nasýtime farebnej jesene, čakáme, kým prvý sneh prikryje zem a rozjasní fádne ulice. Keď nás už omrzí ranné odhŕňanie snehu z ulíc, s radosťou vítame prvé jarné kvety a užívame si čoraz teplejšie dni. Potom sa tešíme na čas, keď si môžeme obliecť letné šaty a vyraziť na dovolenku. Horúčavy nás však po čase prinútia snívať o chladnejších jesenných dňoch osvetlených zlatočervenými odtieňmi šuštiaceho lístia. Vonku je opäť krásne slnko, na poludnie stále dosť teplo a príroda nás láka von. Prečo toto obdobie nazývame babím letom? Existuje viacero teórií…
Prečo práve babie leto?
Čo majú spoločné pavučinové vlákna, unášané vetrom počas slnečných jesenných dní, ktoré nazývame babie leto, so ženami a letom? K dispozícii sú tri možné vysvetlenia. Prvá hypotéza súvisí s konotáciami podstatného mena baba. Baba je staršia žena. Babie leto je teda „staré leto“ (t. j. babie leto je eufemistický výraz pre jeseň). Druhá hypotéza, odvodzuje názov babie leto z pavučín. Asociácia súvisí s výskytom pavučinových vlákien. Dlhé, jemné a strieborno-sivé, ako vlasy starej ženy, teda “baby”. Tretia hypotéza kladie dôraz na kultúrne konotácie. Pavučina je podľa legiend priadza z vretena Panny Márie, hodená na zem, aby ženám pripomenula čas práce na kolovrátku a potrebu prikryť chudobné siroty na zimu. Sú to teda nite pre gazdinky, teda pre “baby”. To však nevysvetľuje použitie podstatného mena „leto“ v tomto výraze. Pravda je ukrytá zrejme v každej z troch hypotéz.
Nemčina ako kľúč?
Analýza nemeckého výrazu Altweibersommer alebo Alterweibersomer (Alt – starý; Alter – staroba; Weib – žena; Sommer – leto) môže viesť k vyriešeniu záhady tohto názvu. Podstatné meno Weib, možno vôbec nie je výraz pre “babu”, ale môže súvisieť so slovesom Weben (tkanie). Ako vieme, tkaniu sa venovali ženy na gazdovstve. Najprv však bolo potrebné vykonať dosť fyzicky náročnú prácu trepania ľanu. Robilo sa to na prelome septembra a októbra. Ženy, zohriate prácou, sa postupne vyzliekali až po ľahkú spodnú bielizeň vhodnú na horúce leto. Je možné, že „babie leto“ bolo myslené ako vtipný výraz pre dobu, kedy usilovné ženy aj napriek chladnému počasiu nosili letné oblečenie. Toto slovné spojenie v nemčine prináša aj ďalšiu hypotézu. Od úprav vlákna je len na krok k pradeniu a priadkam, trom starým “babám”, ktoré strážia a prerezávajú nitky ľudského života v hodine smrti. U nás sú najznámejšie ako Moiry z gréckych bájí, ale nájdeme ich aj v mytológiách iných národov a ľudových rozprávkach (v škandinávskej mytológii Norny). Je teda možné, že pavúčie nite počas slnečných dní neskorého leta ľuďom pripomenuli priadzu ich života.
Tajomné nite
Ak sa pozriete pozorne, takmer na konci každej pavučinky môžete uvidieť malého pavúka (zvyčajne ide o samice). Hovoríme o pavúkoch mladých, malých a veľmi ľahkých. Ich hmotnosť je zvyčajne v rozmedzí 0,2-1 mg. Mnoho druhov týmto spôsobom “cestuje”, aby si našli vhodný úkryt na zimu. Tento jav možno pozorovať na celej severnej pologuli. Pavúky dokážu na týchto vláknach prejsť niekoľko stoviek kilometrov, niekedy aj vo vysokých nadmorských výškach (boli spozorované aj vo výške 1500 m). Najlepšie podmienky sú vtedy, keď je teplota vzduchu 25 stupňov Celzia. Pokiaľ ide o vlhkosť vzduchu, mala by byť ideálne 30-40%. Vietor nemôže byť príliš slabý, ale ani príliš silný. Pavúky prispôsobujú dĺžku vlákien svojej telesnej hmotnosti, ale aj sile fúkajúceho vetra. Ich vlákna obsahujú fibroín a sericín. Je to ako spojenie proteínu s lepidlom, vďaka čomu sa sieť stáva pružnou a zároveň trvácnou. Niektorí výskumníci tvrdia, že pavúky si sami vyberajú okamih na ukončenie svojej cesty. Potom jednoducho zrolujú svoje siete a spadnú na zem, kde hľadajú vhodné miesto na zimu. Najčastejšie si vyberajú štrbiny v kôre stromov a počkajú tam až do jari. Žiaľ, nie každému sa podarí prežiť. Napríklad ich môžu chytiť vtáky alebo ich vietor zanesie do vody.
Majú s tým niečo spoločné Indiáni?
Atmosférické javy, súvisiace so zmenami vyskytujúcimi sa okolo jesennej rovnodennosti, sú na severnej pologuli podobné: Počasie sa upokojuje. Je to spôsobené relatívnou rovnováhou medzi južnou pologuľou, na ktorú už nedostáva toľko slnečného svetla, a severnou pologuľou, ktorá ešte úplne nevychladla. Toto príjemné obdobie nazývame u nás babie leto, kým v Severnej Amerike indiánske leto. Prečo?
Niekoľko autorov špekulovalo, že to mohlo pôvodne odkazovať na kúzlo teplých, zahmlených jesenných podmienok, ktoré umožnili domorodým Američanom pokračovať v love. Slovné spojenie “indiánske leto” bolo prvýkrát použité na východe Spojených štátov v liste napísanom Francúzom menom John de Crevecoeur zo 17. januára 1778. Vo svojom opise krajiny Mohawk napísal: „Niekedy po daždi nasleduje interval bezvetria a tepla, ktorý sa nazýva indiánske leto.“ V Spojenom kráľovstve bol tento výraz prvýkrát použitý na začiatku 19. storočia. Predtým sa však jeho variácie používali v celej Európe ako „leto svätého Martina“, na opis teplého počasia okolo Dňa svätého Martina, ktorý je 11. novembra. V Škandinávii sa toto obdobie nazýva Birgitta-Sommer, v Taliansku Estate di San Martino. U našich českých susedov sa používa aj názov “pozdní léto” alebo “Svatováclavské”.
Babie leto v umení
Babie leto nie je cudzie ani umeniu a literatúre. Napísali sa o ňom viaceré básne. Je dôvodom vzniku mnohých porekadiel a prísloví. Napríklad:
- Babie leto prináša pekné dni v jeseni.
- Svätý Gál – babie leto vzal.
- Indiánske leto, duša mŕtveho leta.
- Leto, ty babie leto. Si slza, ktorá prichádza po júnovom smiechu. Vidíš toľko snov, ktoré sa nesplnia. Sny, ktoré sme si vytvorili, keď bolo leto nové.
- Babie leto je prírodným pozdravom letu, posledným lúčom tepla pred nástupom chladnej jesene.
- Táto zvláštna pauza medzi letom a jeseňou, zeleňou a zlatom a teplom a stúpajúcim vetrom, ktorý sa opäť pripravuje na to, aby to všetko ukončil vo vrcholnej symfónii farieb a vôní, je jednou z najlepších častí filmu života na zemi.
- Potom v októbri, počas babieho leta, sa vzduch stal tak mäkkým, slnečné svetlo také krehké a krása každého dňa bola tak dojímavo odsúdená na zánik, že aj sebanevedomosť a nepokoj mu pripadali ako hlboké stavy bytia a on sa len tak túlal po prázdnych plážach a zahmlených výbežkoch v stave pokojného zmätku a úžasu.
- Keď opadáva lístie, celá zem je cintorínom, po ktorom je príjemné chodiť. Rád sa túlam a premýšľam nad nimi v ich hroboch. Nie sú tu žiadne lživé ani márne epitafy.
- Choď, sadni si na vyvýšený kopec a pozeraj sa okolo seba, kde sa vlnia lesy a divoké vody spievajú jesennú hymnu. Letné slnko je už slabé, letné kvety odchádzajú, sedíš pokojne, akoby sa všetko premenilo na kameň, okrem tvojho zamysleného srdca.
Najznámejším dielom, takmer na celom svete, je obraz Józefa Chełmońského namaľovaný v roku 1875. Zobrazuje dedinské dievča v ľudovom kroji, ako sa zabáva s pavučinou. Dodnes je tento obraz považovaný za jeden z maliarových najlepších. Samozrejme, že sa volá “Babie leto”, (na videu cca 1:30).
Jeseň života
Zo všetkých ročných období, ktoré pripisujeme obdobiam ľudského života, je jeseň najkrajšia. Je to krásny eufemizmus pre starobu – spomalenie životného tempa, túžba po mladosti, možno úzkosť spôsobená blížiacou sa zimou… Toto je čas v živote človeka, kedy jeho múdrosť a skúsenosti umožňujú spomaliť a vzdialiť sa od vonkajšieho sveta. Keď sa život zmení z hektického na pomalší, ale stále veľmi farebný. Jeseň nám ukazuje, ako je nádherné pustiť veci a aj to, že je úplne v poriadku prechádzať zmenami…
Prajeme Vám všetkým, milí naši čitatelia, krásnu jeseň 🙂
Titulný obrázok: freepik.com
