Po tisícročia fungovala naša planéta v kruhu, kde jednotlivé ekosystémy neprodukovali nič také ako odpad. V princípe „čo si z prírody vzal, to si do nej aj vrátil“. Túto rovnováhu sme nástupom ľudskej činnosti narušili. Nedostatok hodnôt kladených na prírodné systémy, materiály, ktoré z nich získavame a negatívny vplyv ťažobných procesov sú významnými hybnými silami degradácie životného prostredia. A odpad produkovaný v rámci nášho spôsobu života je toho hlavným dôkazom.
Ak sa zamyslíte nad svojím posledným veľkým nákupom, možno keď ste si kupovali nový mobilný telefón, televízor alebo nový nábytok, tak boli určené ako náhrada za tie staré, ale kam miznú všetky tie „staré“? V našom súčasnom ekonomickom modeli „vezmi-vyrob-použi-zlikviduj“ končí bohužiaľ veľa použitých a stále využiteľných vecí na skládkach. Ťažíme suroviny zo Zeme, používame ich na výrobu nových výrobkov a akonáhle dosiahnu koniec svojej životnosti, zlikvidujeme ich. To je lineárna ekonomika.
Lineárna ekonomika
„Každý, kto verí v nekonečný rast na fyzicky konečnej planéte,
je buď blázon, alebo ekonóm,“ David Attenborough
Lineárna ekonomika alebo lineárne hospodárstvo znamená, že na výrobu výrobku sa používajú stále nové suroviny a po jeho použití sa výrobok vyhodí ako odpad aj s ešte použiteľnými materiálmi. Navyše, vplyv týchto materiálov na skládkach je viacrozmerný. Po prvé, znamená to, že na skládkach pochovávame cenné materiály, ktoré mohli byť použité na výrobu nových výrobkov alebo energie. Čo je nielen nehospodárne, ale môže to mať aj ďalšie negatívne environmentálne efekty (ako napríklad emisie metánu vznikajúce z organického odpadu hnijúceho na skládke). Za druhé to znamená, že zo Zeme musíme vyťažiť opäť ďalšie suroviny, použiť viac energie a vody na výrobu nových materiálov a výrobkov.
Aký je teda problém lineárnej ekonomiky? Hlavným problémom je odpad a neúmerné ťaženie prírodných zdrojov. Zjednodušene povedané, lineárna ekonomika a jej predispozícia k plytvaniu cennými materiálmi je významným problémom planéty s obmedzenými zdrojmi. Na obmedzené prírodné zdroje každý rok upozorňuje aj tzv. Overshoot day, ktorý vypočítava organizácia Global Footprint Network. Ide o stanovenie dňa v roku, v ktorý sme vyčerpali zdroje planéty a od ktorého začíname žiť na ekologický dlh. Tohtoročný celosvetový overshoot day pripadol na 29. júla.
Obehové hospodárstvo
Svetová populácia rastie a to má vplyv na životné prostredie. Aby sme aj v budúcnosti zaistili dostatok surovín na výrobu potravín a zabezpečili udržateľné využívanie prírodných zdrojov, musíme prejsť z lineárneho na obehové hospodárstvo. Obehové hospodárstvo sa snaží napodobniť prirodzené cykly Zeme uplatňovaním podobných princípov aj na náš ekonomický systém.
Dôležité je prehodnotiť náš prístup k výrobkom a službám a k tomu, ako ich „spotrebúvame“. Klásť dôraz na zmenu spôsobu, akým ťažíme, vyrábame, využívame a opätovne používame materiály, aby sme zaistili zníženie emisií a efektívne využitie zdrojov. Cieľom je zodpovedné správanie sa k prírodným zdrojom a snaha o to, aby materiály čo najdlhšie cirkulovali v obehu bez tvorby odpadu. Preto sa obehové hospodárstvo častokrát nazýva aj cirkulárna ekonomika.
Aj samotní výrobcovia v obehovom hospodárstve navrhujú svoje výrobky už od začiatku tak, aby boli opakovane použiteľné, napríklad elektrické zariadenia sú navrhnuté tak, aby sa dali jednoduchšie opravovať. Výrobky a suroviny sa tiež opätovne používajú v maximálnej možnej miere. Ak sú potrebné nové suroviny, musia byť získavané trvalo udržateľným spôsobom, aby nedošlo k poškodzovaniu životného prostredia.
A čo recyklácia?
V poslednom desaťročí sa kladie dôraz aj na recykláciu a aj výrobcovia začínajú baliť svoje výrobky do recyklovateľných materiálov. Aj my samotní môžeme rozhodnúť o tom, či odpad dostane druhú šancu na zhodnotenie a to práve správnym triedením odpadu. Dobrou správou je, že záujem o triedenie odpadu u nás narastá. Minulý rok dosiahol podiel vytriedených zložiek 29%, pričom pred desiatimi rokmi sa pohyboval len okolo 7%.
V ekonomike založenej na recyklácii sa teda materiály tiež opätovne používajú s cieľom predchádzať plytvaniu. Odpadové sklo sa napríklad používa na výrobu nového skla, odpadový papier sa používa na výrobu nového papiera, staré oblečenie sa používa aj ako výplň sedadiel v automobilovom priemysle a použitý polystyrén môžeme použiť na výrobu nového zatepľovacieho polystyrénu.
Namiesto toho, aby sme vždy mali to „najnovšie“, je potrebné viac sa zamerať na funkčnú hodnotu našich výrobkov a materiálov použitých na ich výrobu. Zvoliť si udržateľné pred lacnými, uprednostniť opravovanie pred vyhadzovaním a hľadať spôsoby, ako využiť to, čo doma už máme. Takto dokážeme uplatňovať princípy cirkulárnej ekonomiky aj v našom každodennom živote a neplytvať obmedzenými zdrojmi našej planéty.
Súvisiace články:
- Denisa Rášová: Snahou obehového hospodárstva je, aby sa netvoril odpad a použité zdroje ostali čo najdlhšie „cirkulovať“ v hospodárstve
- Martina Kuipers z Fashion Revolution Slovakia: Kvalitná vec bude vždy niečo stáť, ale to neznamená, že je drah
- Ekodizajn obalu alebo ako na obal priaznivý životnému prostrediu
- Byť udržateľný nesmie byť len marketingový slogan!
- Aj vaša firma môže byť zodpovedná k životnému prostrediu. Ako na udržateľné podnikanie?
