Celý juh Pyrenejského poloostrova lemujú krásne sady s citrusovými plodmi, ktoré sú vyvážané do takmer celého sveta. Priamo v mestských častiach však rastú pomarančovníky takpovediac skôr „na ozdobu“ ako pre úžitok. Popadané a nahnité ovocie navyše vytvára odpad, ktorý je lákadlom pre hmyz a strasťou pre mestské upratovacie služby. Tie navyše musia riešiť otázku, čo s týmto biologickým odpadom. V meste Sevilla na juhu Španielska preto spustili pilotný projekt premeny pomarančov na elektrinu. Chcú tak podporiť snahu mesta o prechod na obnoviteľné zdroje energie do roku 2050.
V uliciach, parkoch a verejných priestranstvách mesta Sevilla môžeme napočítať až 46 tisíc pomarančovníkov, ktoré predstavujú štvrtinu všetkých stromov v meste. Každý strom vyprodukuje od 45 do 100 kilogramov pomarančov (v závislosti od roku), ktoré v mnohých prípadoch končia na skládke.
S pilotným projektom využitia prebytočných pomarančov prišla mestská vodárenská spoločnosť Emasesa, ktorá zužitkuje 35 ton ovocia. Vyzbierané pomaranče poputujú do existujúceho zariadenia, ktoré vyrába elektrinu z organických látok. Keď budú pomaranče kvasiť, zachytený metán sa použije ako palivo na pohon generátora na výrobu elektriny. Získaná energia sa v pilotnej fáze využije na pokrytie energetických potrieb samotnej čistiarne odpadových vôd. Ak pilotný projekt dopadne dobre, spoločnosť plánuje spracovávať celý objem prebytočných pomarančov rastúcich v meste a získanú energiu dodávať späť aj do mestskej siete.
„Šťava je fruktóza vyrobená z veľmi krátkych uhlíkových reťazcov a energetický výkon týchto uhlíkových reťazcov počas fermentačného procesu je veľmi vysoký,“ uviedol pre denník The Guardian Benigno Lópeze zo spoločnosti Emasesy a dodal, že „nejde iba o šetrenie peňazí. Pomaranče sú problémom mesta a my z odpadu vyrábame pridanú hodnotu.“
Pokusy ukázali, že 1 000 kg dokáže vyprodukovať 50 kWh, čo je dosť na to, aby poskytlo elektrinu piatim domácnostiam na jeden deň. Keby sa všetky mestské pomaranče, ktoré inak končia na skládke, recyklovali a energia by sa vrátila späť do siete, získanou energiou by mohlo byť napájaných 73 000 domácností, uvádza sa v tlačovej správe mesta Sevilla. Navyše, šupky a časť, ktorá sa nedá použiť, sa kompostuje na hnojivo, ktoré sa opätovne využije v poľnohospodárstve.
„Emasesa je aktuálne v otázke udržateľnosti a boja proti zmene klímy vzorom pre celé Španielsko. Tento pilotný projekt pomôže nám všetkým dosiahnuť ciele znižovania emisií, energetickej sebestačnosti a obehového hospodárstva,“ vysvetlil Juan Espadas Cejas starosta Sevilly.
Páči sa vám, čo píšeme?
Podporiť našu prácu môžete zaslaním darcovskej SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
…a nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky
