Určite každý z nás pozná aspoň jedného človeka, ktorý si pri akejkoľvek príležitosti nenechá ujsť možnosť objať strom. Je to vyjadrenie rešpektu voči prírode alebo možnosť načerpať energiu? Nech už sú dôvody akékoľvek, objímanie stromov pochádza z dávnejšej minulosti a nesie v sebe odkaz, na ktorý by sme nemali zabúdať.
V moderných dejinách sú za „objímačov stromov“ častokrát posmešne označovaní environmentalisti, ezoterickí nadšenci či prívrženci hippies, ktorí obchádzajú stromy a objímajú ich, aby sa spojili s prírodou. História však tento pojem spája so smutnou udalosťou, kedy 363 mužov a žien zahynulo pri pokuse chrániť stromy svojej dediny pred vyrúbaním.
Smutná história masakry v Khejarli
V septembri v roku 1730 dorazila kráľovská výprava vojakov do dediny Khejarli v Indii s úmyslom vyrúbať stromy, ktoré mali byť určené na stavbu nového paláca. Bišnoi, obyvatelia dediny, pomenovaní podľa 29 životných princípov, ktoré dodržiavajú, žili po celé storočia v indickej púšti Rádžastán. Predtým, ako vojaci začali s výrubom, Bišnianka menom Amrita Devi protestovala proti výrubu stromov, pretože bišnoiské náboženstvo (vetva Hinduizmu) takéto činy zakazovalo. Za svoj odpor bola sťatá a jej miesto pred stromom okamžite nahradili jej tri dcéry. Aj ich stihol rovnaký osud. Správy o úmrtiach sa rozšírili do okolitých dedín, ktorých obyvatelia chodili nepretržite obraňovať a objímať stromy. Muži, ženy a deti nasledovali svoju vieru a presvedčenie chrániť posvätné stromy. Až 363 ľudí obetovalo svoje životy na obranu svojich stromov. Ich konanie však viedlo ku kráľovskému výnosu zakazujúcemu výrub stromov v ktorejkoľvek dedine Bishnoi. Neskôr bol na ich počesť postavený chrám a dnes sa na tomto mieste každoročne v septembri koná púť na počesť tejto histórie.
Hnutie Chipko
V roku 1973 sa história masakry v Khejarli stala kľúčovou inšpiráciou pre nenásilné protesty a iniciatívu proti odlesňovaniu v severnej Indii, ktorá je dnes známa ako hnutie Chipko. Názov „Chipko“ znamená v hindčine „držať sa, objímať sa“ a správne vystihuje konanie dedinčanov, ktorí objatím stromov bránili ich výrubu. V roku 1974 vláda oznámila plánovaný výrub 2 500 stromov neďaleko dediny Reni v indickom štáte Uttarakhand. Skupina roľníčok v himalájskych kopcoch severnej Indie objatím bránila stromy určené na výrub a svoju podporu postupom času našli u viacerých obyvateľov okolitých dedín, ktorí sa k nim pridávali. Ich protesty pokračovali ďalších osem rokov, až do roku 1981. Aj ich odhodlané konanie pomohlo k rozšíreniu protestov proti výrubom stromov, ktoré si nakoniec vynútilo reformy v lesníctve a zákaz výrubu stromov v himalájskych regiónoch.
Aj toto sú momenty, ktoré predstavujú zlom v histórii bojov o ekologický a udržateľný život po celom svete a dokazujú, že domorodí ľudia mali vždy hlboký vzťah k životnému prostrediu a svojmu okoliu. V príbehoch, ako sú práve tieto, nájdeme príklady a inšpirácie, ktoré ovplyvnili celé nasledujúce generácie ľudí v bojoch za spravodlivé konanie voči našej prírode.
zdroj: wikipedia.org, indiatimes.com, earthisland.org
Páči sa vám, čo píšeme?
Podporiť našu prácu môžete zaslaním SMS, viac sa dozviete v časti O nás.
Odporučte článok známym alebo nás sledujte na našich sociálnych sieťach.
Facebook NašeBio&Eko
Instagram @nasebioeko
Nezabudnite sa prihlásiť pre odber nášho newslettra v pätičke stránky, aby vám neunikli žiadne novinky.
