Len 16 ročná Švédka Greta Thunberg začala v auguste minulého roka protestovať za klimatickú budúcnosť planéty. Ani netušila, aký celosvetový ohlas jej protesty budú mať.
Presne 20. augusta 2018 sa Greta Thunberg, vtedy žiačka 9. ročníka, rozhodla nechodiť do školy až do konania švédskych parlamentných volieb, ktoré boli naplánované na 9. septembra 2018. Urobila tak po horúčavách, ktoré sužovali Európu v roku 2018 a požiaroch vo Švédsku v tom istom roku. Jej požiadavkou bolo, aby Švédska vláda znížila uhlíkové emisie a každý deň počas školských hodín protestovala pred budovou švédskeho parlamentu s nápisom „Skolstrejk för klimatet“ (školský štrajk za klímu).
Silné bolo jej vyjadrenie na summite OSN o klimatických zmenách v Katoviciach v decembri 2018: „Hovoríte, že nadovšetko milujete svoje deti. A napriek tomu im pred očami kradnete ich budúcnosť“.
V pondelok 23. septembra 2019 na pôde OSN počas klimatického summitu v New Yorku predniesla oveľa silnejšiu a emotívnejšiu reč, v ktorej ukázala na svetových vodcov a politikov a ich nečinnosť v boji proti klimatickým zmenám.
„Ľudia trpia. Ľudia umierajú, celé ekosystémy sa rúcajú. Sme na začiatku hromadného vyhynutia a všetko, o čom dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o večnom hospodárskom raste. Ako sa opovažujete?“
Americký prezident Donald Trump v statuse na Twitteri zhodnotil jej vystúpenie opäť raz po svojom: „Vyzerá ako veľmi šťastné mladé dievča, ktoré sa teší na svetlú a krásnu budúcnosť. Je to také milé.“
O čo Grete Thunberg v skutočnosti ide?
Greta nás svojim aktivizmom neláka a nenahovára stať sa členom nového náboženstva, neriadi sa znameniami v obiliach alebo šiframi v knihách. Jediné čo chce je, aby sme venovali pozornosť varovaniu vedcov.
Už viac ako tridsať rokov vedci upozorňujú na skleníkový efekt a keďže ich varovania neboli brané dostatočne vážne a do ovzdušia sme vypustili obrovské množstvo plynov, planéta sa otepľuje a my musíme znášať následky a prijímať opatrenia.
Grétu môžeme právom označiť za osobnosť, ktorá rozpútala klimatické štrajky po celom svete a vďaka sile jej prejavov nabrali veci obrovský spád. Predovšetkým mladí ľudia vychádzajú do ulíc, milióny ľudí sa začali zaujímať a odmietať súčasný stav, kvôli ktorému by zanechali svoju krajinu pre ďalšie generácie zdevastovanú, a štáty začali prijímať razantné opatrenia. Téma ochrana životného prostredia sa stala číslo jedna a je ťažké si predstaviť, že to opadne.
77 krajín vrátane Slovenska sa na summite zaviazalo, že do roku 2050 dosiahne uhlíkovú neutralitu. Najväčší znečisťovatelia ako Čína, Spojené štáty, Rusko, India a Japonsko však na stretnutí nedospeli k žiadnemu spoločnému záväzku.
Na summite vystúpila aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová: „Žijeme v najlepších časoch v histórii, užívame si výhody pokroku, avšak zabudli sme platiť svoje účty voči planéte. Dnešná generácia je prvou, ktorá už pociťuje dôsledky tohto bezohľadného konania.“
Páči sa Vám náš článok? Zdieľajte ho so svojimi priateľmi na Facebooku, dajte like našej Facebook stránke NašeBIO&EKO alebo nás sledujte na Instagrame @nasebioeko a už Vám neuniknú žiadne novinky.